O polnoci prišli na ekumenické bohoslužby moji milí "pohodoví" priatelia, Daniel Pastirčák a Róbert Bezák, každý prispel k spoločnej oslave narodenia Pána spôsobom jemu vlastným.
Nuž, počas týchto dní som si nepoleňošila, veľa som nepospala a nezjedla. Ale načerpala som neskutočné množstvo energie a radosti. Z prednesu textov Ferka Kovára a organovej hudby prof. Michalku, ktoré som si počas "pracovnej doby" užívala, som niekedy musela precitnúť a uvedomiť si, že už "idem". Všetky tie vzrušujúce zážitky mi zas budú celé mesiace pripomínať, že napriek únave, niekedy vyčerpaniu má moja práca – teda tá farárska, zmysel. Budem sa stále znova pokúšať myslievať na to preventívne, a skôr ako úplne vyhorím, z celého kolotoča občas vystúpiť a ísť napríklad upratať si pracovňu a umyť okná. Hádam sa mi to do jari podarí.
Pre vytrvalých niečo z kázne:
"Pre väčšinu z nás je v živote šťastím, keď sa môže tešiť z toho, že je ženou alebo mužom v naplnenom partnerskom, manželskom vzťahu. A bolo by prirodzené, áno, láskavé, keby sme radosť z jedinečného spojenia, vzájomnej príťažlivosti a sexuality, ktorú prežívame, dopriali všetkým. Aj tým, ktorí v našej spoločnosti a hlavne v cirkvi svoju identitu radšej skrývajú. V postoji k požiadavkám po legalizácii ich zväzkov nám láska stále chýba.
Ale ak nie sme schopní lásky, umierame. A nechávame umierať iných.
Prikázaním „Nezabiješ“ nás Boh varuje pred tým, aby sme ubližovali, varuje pred násilím. Poveruje nás, aby sme život chránili. Je to to najcennejšie, čo máme. A je to to najcennejšie, čo má aj môj blížny – teda každý človek, bez ohľadu na pôvod, etnicitu, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.
Otázkou je, čo my kresťania na Slovensku pod ochranou života rozumieme. Predstavitelia cirkví sa vyjadrujú za sprísnenie interrupčného zákona, stavajú proti túžbe dvoch milujúcich sa ľudí rovnakého pohlavia vytvoriť rodinu, apriori tiež odmietajú kritický pohľad na tradičné rodové roly. Robia tak možno v dobrej viere. Ale bez diskusie. A bez lásky.
Lebo láska, skutočná láska by nás všetkých musela motivovať k tomu, aby sme nekonali z pozície moci, ale hľadali riešenia."
------------------------------------------------
POZNÁMKA: Vianočné obdobie je, okrem iného, vhodnou príležitosťou aj na to, aby sme na našej webovej stránke prezentovali vzácnych ľudí, ktorí majú korene v našom Gemeri. Medzi nich rozhodne patrí aj Mgr. Anna Polcková, zborová farárka z Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici v Bratislave, pochádzajúca z Revúcej, ktorej autorstvo vyššie uverejneného príspevku patrí.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.