Nevedel som, čo ma čaká, na akých ľudí natrafím a určitým spôsobom to bolo vzrušujúce, pretože sa predo mnou zrazu otvárala nová životná etapa, nové zážitky a dobrodružstvá. Hneď ako prvé ma zaujalo krásne prostredie, do ktorého sú dedinka Rožňavské Bystré a aj filiálka Rakovnica zasadené. Na mieste ma netrpezlivo očakávalo niekoľko spolusestier z cirkevného zboru. Určite boli i ony plné očakávaní voči novému duchovnému. Úvodná nervozita, možno neistota pri prvom stretnutí rýchlo opadla a my sme vedeli, že ako ľudia sme si hneď na prvý pohľad sadli. Vrelé prijatie sa mi dostalo na prvých službách Božích aj od zvyšných členov a pravidelných účastníkov bohoslužieb. Prvá bohoslužba v zbore bola pre mňa výnimočná aj preto, lebo som si spolu s veriacimi mohol pripomenúť 175. výročie posvätenia chrámu v Rožňavskom Bystrom a prislúžiť aj prvýkrát sviatosť Večere Pánovej. Vrelého prijatia sa mi dostalo aj zo strany mojej principálky, sestry Mgr. Ľubice Olejárovej, PhD., ktorá počas môjho kaplánskeho pôsobenia administrovala cirkevný zbor a bola mi vždy nápomocná. Najväčšou výzvou bolo pre mňa na začiatku spoznávať mojich cirkevníkov a vysporiadať sa s určitými problémami, ktoré služba v tomto zbore prinášala. Jednou z nich bola dlhodobá absencia kantora, ktorá trápila aj mojich predchodcov. Preto som hľadal spôsoby, ako by sa dal tento problém vyriešiť. Prostredníctvom počítačového softvéru a techniky sa mi podarilo nájsť riešenie a na službách Božích nás počas piesní doprevádza cez reproduktor organový sprievod vyhotovený v počítači podľa predlohy z cirkevných partitúr.
Organová hudba je veľkým obohatením každej bohoslužby a veriacim sa i tento spôsob riešenia veľmi páči.
Jednou vecou je život v cirkevnom zbore a v spoločenstve veriacich, no nemenej dôležitým je aj spoločenstvo bratov a sestier v oltárnej službe. Hneď od začiatku som sa medzi nimi cítil prijatý a priateľská atmosféra i tímový duch priniesol svoje ovocie najmä v období pandémie a prvých lockdownov. Hoci som sa prihováral veriacim počas lockdownu prostredníctvom obecných rozhlasov v Rožňavskom Bystrom i v Rakovnici, predsa len sme s kolegami cítili potrebu šíriť slovo Božie aj iným spôsobom. Preto som inicioval natáčanie bohoslužieb v jednotlivých cirkevných zboroch, ktoré by si potom veriaci z celého seniorátu, ba aj z celej cirkvi počas lockdownu mohli pozrieť vždy v nedeľu na internete. Samotné natáčanie a produkciu som si zobral pod patronát a spolu s vnútromisijným výborom a za veľkej podpory nášho seniora Mgr. Radovana Gdovina, sa podarilo tento projekt aj úspešne zrealizovať. Do natáčania sa horlivo zapojilo mnoho kolegov a kolegýň zo seniorátu a v neposlednom rade netreba zabudnúť aj na kantorov a kantorky, ktorí svojimi hudobnými zručnosťami a umom výrazne dopomohli pri tvorbe tohto, dovolím si tvrdiť, úspešného projektu.
Dobrý čas strávený s veriacimi a v pracovnom nasadení mi rýchlo prešiel a po dvojročnej kaplánskej službe a po splnení všetkých stanovených kritérií som sa prihlásil na zloženie farárskej skúšky, ktorú sa mi úspešne podarilo zložiť 6. októbra 2021. Odvtedy pôsobím v cirkevnom zbore ako námestný farár. Za celé obdobie musím skonštatovať, že som si miestne prostredie i ľudí veľmi obľúbil a práca v zbore i s kolegami na Pánovej vinici ma napĺňa. Iste, ako spoločnosť si momentálne prechádzame turbulentným obdobím, ktoré sa značne dotýka aj života cirkevného zboru. Musíme hľadať cesty a spôsoby ako sa s nepriaznivou situáciou vysporiadať. Polovicu adventného času sme sa opäť nemohli stretávať na bohoslužbách kvôli pandemickým opatreniam. Som rád, že došlo k čiastočnému uvoľneniu a v posledné dve adventné nedele sme mohli spoločne stráviť čas v kostole pri Božom slove, spoločenstve, modlitbách a piesňach. Adventný čas je totiž dôležitým obdobím vnútornej prípravy na hodné prijatie prichádzajúceho Spasiteľa. O to by sa mal usilovať každý veriaci kresťan, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov oveľa intenzívnejšie a hlavne bez straty zreteľa na skutočný význam Vianoc, ktorý je zavinutý v plienkach v betlehemskej maštali. Preto by som rád povzbudil aj všetkých čitateľov, aby sa nenechali strhnúť vírom vianočných príprav a prázdnym klišé bez duchovnej hodnoty, ktoré ponúka všadeprítomný konzum. Viera, služba a odovzdanosť Kristu je oveľa viac. Teší ma, že toto môžem prežívať spolu s veriacimi tu na Gemeri a hlavne vo svojom cirkevnom zbore.
Rád by som využil ešte túto milú príležitosť a aspoň krátko vám, milí čitatelia, poprial v mene svojom i v mene CZ ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré, Pánom požehnané nadchádzajúce vianočné sviatky a veľa požehnania, milosti a ochrany do nastávajúceho roku 2022.
Mgr. Peter Hlavatý
námestný farár CZ ECAV
Rožňavské Bystré
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.