Podujatie otvorila sestra farárka Zuzana Poláková, pričom zdôraznila myšlienku, že celá reformácia nás navracia k najvyššej autorite nášho života, ktorou je Boh. Preto tou najkrajšou a zároveň aj najsprávnejšou pripomienkou reformácie je postaviť Boha vo svojom srdci opäť na prvé miesto. Miroslava Macková v duchu týchto slov predniesla báseň ku pamiatke reformácie a sestry Katarína Strojná a Zuzana Birková potešili srdcia prítomných svojím spevom.
V rámci podujatia bola otvorená aj výstava kníh, prevažne z obdobia 19. a 20. storočia, ktoré boli v minulosti súčasťou evanjelických domácností, kníh, s ktorými rodiny doslova žili každý jeden deň. Návštevníci tak mali možnosť vidieť, napríklad, niektoré vydania Písma svätého, Cithary Sanctorum, Svätých Pašií, Funebrálu a iných hodnotných modlitebných kníh.
Ďalším bodom programu bola krátka prednáška z dejín reformácie so zreteľom na roky 1517-1521, ktorú si pre prítomných pripravila domáca sestra farárka.
Vrcholom podujatia „Solus Deus“ bolo uvedenie divadelného predstavenia „Luther“, ktoré sestra farárka a zborová dozorkyňa Marta Lajčáková pripravili v spolupráci s mládežou a šikovnými občanmi obce – amatérskymi hercami. Dej príbehu sa paradoxne začína až v období 20. storočia, kedy sa diváci ocitajú na fare evanjelického kňaza, básnika a publicistu Martina Rázusa. Práve úryvky z jeho básne Vidiny zaznievali počas celého predstavenia. Rázus sa vo sne dostáva do kostola vo Wittenbergu, kde sú uložené pozostatky doktora Martina Luthera, a práve na tomto mieste si sprítomňuje dôležité deje a udalosti Lutherovho života. Celé predstavenie dopĺňali hudobné vstupy členiek cirkevného zboru a talentovaných sólistov: Evy Dovcovej, Dominiky Ďurskej a Stanislava Ďurského.
Aj napriek tomu, že príprava takéhoto podujatia stála nemalé úsilie, mohli sme napokon s vďakou vyznať, že Pán Boh prípravu i celé toto reformačné stretnutie mimoriadne požehnal.
ThDr. Zuzana Poláková,
námestná farárka CZ Rožňavské Bystré





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a