Obecný hasičský zbor zo spomínanej hornorakúskej obce bol oslovený, aby nominoval Dieťa svetla, pretože už takmer 20 rokov podporuje tradíciu Betlehemského svetla. Nominovali práve Tobiasa Flachnera, ktorý navštevuje 2. ročník rakúskej strednej školy, ktorú navštevujú deti od desiatich rokov. „Dôležitá je pre mňa súdržnosť a ochota pomôcť, kde je to potrebné,“ zdôvodňuje Tobias, prečo sa rozhodol pridať k dobrovoľným hasičom.
Každý rok sa hľadá v Hornom Rakúsku Dieťa svetla pokoja, ktoré sa v uplynulom roku vyznamenalo svojou pomocou, povšimnutiahodným správaním, aby odpálilo Svetlo mieru z Betlehemu a letecky ho dopravilo do Linzu. Odtiaľ sa tento žiariaci symbol Vianoc ďalej šíri do už viac ako 30 európskych krajín. Milióny ľudí po celej Európe tak majú možnosť získať, uchovávať si a posielať ďalej tento symbol vianočného pokoja.
V roku 2017 príde na Slovensko Betlehemské svetlo v podvečerných hodinách 16. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii vo Viedni odpália zástupcovia Slovenského skautingu. Aj tentokrát prinesie toto Svetlo lásky a pokoja Družina roka – tento rok družina Svetlušiek z Popradu.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy už 4-krát prinesú v sobotu 23. decembra 2017 Betlehemské svetlo do príbytkov obyvateľov mesta zo železničnej stanice v Plešivci. Prvá cesta so svetlom bude viesť do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde aj touto cestou potešíme prevažne ležiacich obyvateľov zariadenia. V popoludňajších hodinách si budú môcť záujemcovia odpáliť Betlehemské svetlo na Hasičskej zbrojnici.
Ďalšia púť Betlehemského svetla v Jelšave bude pokračovať na Štedrý deň – v nedeľu 24. 12. 2017 o 9.00 hod – do Rímsko-katolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla na svätú omšu.
Dúfam, že sa k nám pripoja viacerí a stretneme sa v Plešivci na železničnej stanici. Čas príchodu vlaku ešte upresníme.
(GJ )





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a