Židovská obec za obnovu starej synagógy v Bardejove a Miroslav Trnka za kompletnú obnovu meštianskeho domu na Trojičnom námestí v Trnave." Obrazový šot pokračoval približovaním spomínaných objektov a o chvíľu prišla na rad ďalšia správa.
Samozrejme, že ako správneho Gemerčana vás istotne zaujala aj tá časť vysielania, v ktorej sa hovorilo o reštaurovaní oltára v neveľkej obci Roštár pri Štítniku na hornom Gemeri. Stále ešte neviem, čo všetko sa v našom krásnom regióne nachádza okrem už známych prírodných krás, či sakrálnych pamiatkovo chránených objektov cennej histórie. Viaceré sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky, či objekty, ktoré sú zapísané a zaradené medzi objekty UNESCO. Bolo by veru veľkou škodou, keby sa o niektoré z nich, hoc už začínajú poriadne chátrať, nik nestaral a neoddialil ich zánik a zanechal ešte v krajšom prevedení našim nasledovníkom. Priznám sa, že o roštárskom oltáre som nepočul, ani ho nevidel. O to bola informácia vzácnejšia aj s tým podtónom, že získala za jeho reštaurovanie Cenu Fénix-a. Nie iba preto, že získala v súťaži garantovanej SPP 8 300 Eur.
Pekné bolo od niektorých zodpovedných funkcionárov, že sa ozvali aj na sociálnej sieti a túto vzácnu informáciu preniesli medzi jej účastníkov. Objavilo sa tiež prvé vyjadrenie pána farára z Koceľoviec Mgr. Františka Lomparta, do farnosti ktorého patrí aj evanjelický kostol s reštaurovaným oltárom. Rovnako potešilo aj nás ostatých, keď napísal: "Bolo mi cťou prevziať Cenu Fénix za reštaurovaný oltár v Roštári vďaka dotáciám MK SR." Pridal k textu aj obrázok, ktorý ho zachytáva pri preberaní Ceny Fénix a s blahoželaním ministra kultúry SR Mareka Maďariča.
Povedzme si bližšie niečo o roštárskom kostole a o ocenenom oltári v ňom.
Evanjelický kostol v Roštári je gotická stavba, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku dňa 6. mája 1963. Aj podľa súčasnej fotografie si môžeme všimnúť, že ide o jednoloďovú stredovekú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Objekt nesie prvky gotického slohu a v interiéri obsahuje hodnotné barokové zariadenie. Roštársky kostol vznikol pravdepodobne koncom 13., či na začiatku 14. storočia Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Ondrejovi. Niektorí autori uvádzajú, že jeho predchodcom bola staršia stavba. Interiér kostola bol v priebehu 15. storočia doplnený o gotickú výmaľbu, podobne ako v kostoloch v susedných obciach Koceľovce či Ochtiná. Počas reformácie sa kostol stal evanjelickým. V tom čase tu vznikol jeden z prvých evanjelických cirkevných zborov v Gemeri, a to už v roku 1590. Evanjelici kostol upravili podľa svojich potrieb, kedy došlo k zatretiu výmaľby. V kostole sa v roku 1604 konala seniorálna schôdza, na ktorej gemerskí evanjelici prijali svoj prvý cirkevný zákon, tzv. Roštárske články, ktoré neskôr potvrdil palatín Juraj Turzo. V roku 1689 postihol kostol ničivý požiar, po ktorom bolo nutné stavbu obnoviť. V tomto období sa do kostola dostalo súčasné barokové zariadenie. Kostol prešiel obnovou v roku 1935 a v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1977 boli reštaurované dochované fragmenty výmaľby. Posledná obnova kostola sa uskutočnila v roku 2005, kedy dostal nové zastrešenie.
Kostol má západne prestavanú vežu a severne orientovanú sakristiu. Z gotického obdobia pochádza lomený oblúk portálu a krížová klenba v presbytéria. Na veži sa dochovali všetky pôvodné gotické okná. V interiéri boli sondami odkryté zvyšky malieb vyhotovených technikou secco. Jedná sa o výjavy Klaňania sa troch kráľov a sv. Alžbety. Nie je vylúčené, že v budúcnosti dôjde k ďalším objavom. Loď bola nanovo zaklenutá v baroku. V tejto etape došlo aj k úprave formátu okien. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, oltár a kazateľnica.
Náš naposledy reštaurovaný drevený barokový oltár pochádza z roku 1724 a nesie ústredný obraz Kalvária s plastikou ukrižovaného Krista. Na predele sa nachádza obraz Poslednej večere a na vrchole oltára Vzkriesený Kristus. Kazateľnica slohovo náleží k oltáru a je na nej zobrazený Kristus Spasiteľ a štyria evanjelisti. Neskorobarokový oltár z prvej polovice 18. storočia takmer podľahol útoku červotoča. Na reštaurátorskej realizácii sa podieľal odborný tím z Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava pod vedením zodpovednej reštaurátorky Alexandry Šulíkovej v časovom období 2012 – 2016. Vďaka šikovným reštaurátorom však boli pamiatke prinavrátené jej vysoké umelecké a estetické hodnoty v maximálne možnej miere.
Spracoval dr. Ondrej Doboš
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.