Teraz niekoľko slov na adresu tých, ktorí našli v stránke Maj Gemer dobrého spoločníka, ktorému sa mohli so všeličím zdôveriť v podobe príspevku, alebo sa oboznámiť s tými najnovšími, čo napísali iní. Mnohí ste sa mi za to, že som vám ich sprostredkoval, alebo umožnil uverejniť, poďakovali počas roka, alebo na jeho záver. Všetci ste mi tým spôsobili úprimnú radosť, hoci sa našli i takí, ktorí použili neprívetivý slovník a predstavili sa ako málo chápaví k tomu, čo mojou stránkou svojim rodákom či krajanom chcem sprostredkovať. Ale nevzdávam sa a za svojím cieľom pôjdem aj v roku 2020.
Vážení priatelia,
v uplynulom roku som bol potešený prírastkom nových autorov, ktorí si Maj Gemer obľúbili a napísali niekoľko zaujímavých informácií aj zo svojho okolia. Ďakujem im a očakávam, že sa stanú pravidelnými prispievateľmi a obohatia obsah stránky zaujímavými rukopismi. Verím, že pribudnú k nim ďalší, hoci sú stále vzácnejší i na Gemeri.
Žiaľ, ani autorov našej stránky neobchádzajú nešťastia. V priebehu roka sme sa navždy rozlúčili s jedným z najplodnejších, ktorý nám zanechal vzácne spomienky na svoj banícky život, hoci nepochádzal z Gemera, ale zo Šariša. Bol to Ing. Marián Slavkay. Mal však vrúcny vzťah ku Gemeru, ku ktorému priľnula i jeho najbližšia rodina. Jednej z nich pomohol osvetliť jej tragický koniec spred 75 rokov.
V týchto dňoch sa vraciam aj k príjemnejším údajom. Tie sú spojené s čítanosťou príspevkov, ktoré obohatili stránku v priebehu roka. Overil som si, že takým bol príspevok, ktorého autorom bol pán Martin Gallík, ktorý svojím zaujímavým spôsobom prispel k stému výročiu skončenia prvej svetovej vojny. Využil pri tomto spomienky bývalých vojakov pochádzajúcich z obce Vlachovo. Ani ďalšie príspevky príliš nezaostali za ním. Len dokázali, že stránka si plní svoje poslanie a medzi návštevníkmi má svoju obľúbenosť. Ohlasy má aj u našich susedov, o čom svedčia pravidelné odkazy smerujúce k autorom príspevkov dokonca i spoza hraníc.
Mnohí naši autori, ktorí si svoje predpoklady overovali na stránke Maj Gemer teraz pokračujú už na svojich stránkach, alebo na sociálnych sieťach. Držím im palce, aby sa im darilo.
Uplynulý rok som vďaka bohatosti i kvalite uverejnených príspevkov obdržal od Košického samosprávneho kraja cenu Srdce na dlani. Veľký podiel na tom majú všetci spoluautori, ktorí od začiatku vzniku stránky uverejňujú svoje články bez nároku na honorár, čiže ako dobrovoľníci. Som im za to povďačný a verím, že takto budú pokračovať i naďalej.
Milí čitatelia a prispievatelia,
na prahu nového roka 2020 prijmite odo mňa poďakovanie za vernosť ku stránke Maj Gemer, ktorú ste prejavili rôznym spôsobom. Veľmi si túto vernosť vážim a sľubujem vám, že spravím všetko pre to, aby si našla v novom roku verného spojenca pri spoznávaní histórie i súčasnosti nášho krásneho regiónu i jeho obyvateľov. Želám vám tiež, aby sa vám darilo v dobrom zdraví prežiť v tomto roku nielen priaznivé zážitky, ale vedeli ste prekonávať i menšie či väčšie nezdary.
Váš
Ondrej Doboš
MAJ GEMER

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-