Teraz niekoľko slov na adresu tých, ktorí našli v stránke Maj Gemer dobrého spoločníka, ktorému sa mohli so všeličím zdôveriť v podobe príspevku, alebo sa oboznámiť s tými najnovšími, čo napísali iní. Mnohí ste sa mi za to, že som vám ich sprostredkoval, alebo umožnil uverejniť, poďakovali počas roka, alebo na jeho záver. Všetci ste mi tým spôsobili úprimnú radosť, hoci sa našli i takí, ktorí použili neprívetivý slovník a predstavili sa ako málo chápaví k tomu, čo mojou stránkou svojim rodákom či krajanom chcem sprostredkovať. Ale nevzdávam sa a za svojím cieľom pôjdem aj v roku 2020.
Vážení priatelia,
v uplynulom roku som bol potešený prírastkom nových autorov, ktorí si Maj Gemer obľúbili a napísali niekoľko zaujímavých informácií aj zo svojho okolia. Ďakujem im a očakávam, že sa stanú pravidelnými prispievateľmi a obohatia obsah stránky zaujímavými rukopismi. Verím, že pribudnú k nim ďalší, hoci sú stále vzácnejší i na Gemeri.
Žiaľ, ani autorov našej stránky neobchádzajú nešťastia. V priebehu roka sme sa navždy rozlúčili s jedným z najplodnejších, ktorý nám zanechal vzácne spomienky na svoj banícky život, hoci nepochádzal z Gemera, ale zo Šariša. Bol to Ing. Marián Slavkay. Mal však vrúcny vzťah ku Gemeru, ku ktorému priľnula i jeho najbližšia rodina. Jednej z nich pomohol osvetliť jej tragický koniec spred 75 rokov.
V týchto dňoch sa vraciam aj k príjemnejším údajom. Tie sú spojené s čítanosťou príspevkov, ktoré obohatili stránku v priebehu roka. Overil som si, že takým bol príspevok, ktorého autorom bol pán Martin Gallík, ktorý svojím zaujímavým spôsobom prispel k stému výročiu skončenia prvej svetovej vojny. Využil pri tomto spomienky bývalých vojakov pochádzajúcich z obce Vlachovo. Ani ďalšie príspevky príliš nezaostali za ním. Len dokázali, že stránka si plní svoje poslanie a medzi návštevníkmi má svoju obľúbenosť. Ohlasy má aj u našich susedov, o čom svedčia pravidelné odkazy smerujúce k autorom príspevkov dokonca i spoza hraníc.
Mnohí naši autori, ktorí si svoje predpoklady overovali na stránke Maj Gemer teraz pokračujú už na svojich stránkach, alebo na sociálnych sieťach. Držím im palce, aby sa im darilo.
Uplynulý rok som vďaka bohatosti i kvalite uverejnených príspevkov obdržal od Košického samosprávneho kraja cenu Srdce na dlani. Veľký podiel na tom majú všetci spoluautori, ktorí od začiatku vzniku stránky uverejňujú svoje články bez nároku na honorár, čiže ako dobrovoľníci. Som im za to povďačný a verím, že takto budú pokračovať i naďalej.
Milí čitatelia a prispievatelia,
na prahu nového roka 2020 prijmite odo mňa poďakovanie za vernosť ku stránke Maj Gemer, ktorú ste prejavili rôznym spôsobom. Veľmi si túto vernosť vážim a sľubujem vám, že spravím všetko pre to, aby si našla v novom roku verného spojenca pri spoznávaní histórie i súčasnosti nášho krásneho regiónu i jeho obyvateľov. Želám vám tiež, aby sa vám darilo v dobrom zdraví prežiť v tomto roku nielen priaznivé zážitky, ale vedeli ste prekonávať i menšie či väčšie nezdary.
Váš
Ondrej Doboš
MAJ GEMER
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.