online sveta, ktorými sú napríklad kyberšikana či závislosť detí od internetu. Alarmujúci je fakt, že vek detí, ktoré na internete surfujú denne viac než hodinu, sa každým rokom znižuje. Netreba však zabúdať aj na pozitívne aspekty vplyvu online sveta na život detí a to dobré z neho podporiť. Napríklad aj vďaka aktivitám na internete dokážu deti lepšie rozvíjať logické a strategické myslenie a naučiť sa nové veci, ako napríklad cudzie jazyky.
Orange sa pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet, ktorý si pripomíname 8. februára a jeho organizáciu na celom svete zabezpečuje od roku 2004 sieť INSAFE, rozhodol aj tento rok pripomenúť nástrahy, ktoré nás v online priestore čakajú a tiež to, ako sa chrániť a používať digitálne technológie bezpečne a zodpovedne.
V súlade s posolstvom svojej stratégie v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania - Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť – Orange dlhodobo hľadá možnosti, ako pripomínať dôležitosť témy digitálneho rodičovstva a učiť rodičov, pedagógov i deti používať mobilné technológie a digitálne médiá zmysluplne a efektívne prostredníctvom viacerých svojich iniciatív.
Jednou z možností, ako získať potrebné vedomosti či návody, je webstránka www.detinanete.sk, ktorá slúži širokej verejnosti, rodičom a pedagógom ako zdroj informácií zameraných na preventívnu ochranu detí a mládeže pred nástrahami internetu. K dispozícii na nej sú aj mnohé rady, ako k riešeniu vzniknutých problémov pristupovať. Do pozornosti dáva aj informácie o bezplatných workshopoch vedených detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou alebo s ňou spolupracujúcimi špecialistami, ktorí od roku 2006 poučili už viac ako 35 000 žiakov o online hrozbách a závislostiach od internetu. „Snažíme sa o to, aby sa z našich detí vyrástli moderní ľudia a tak potrebujú používať počítať a využívať internet. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že všetko to pozitívne, čo ich naučíme, môže priniesť riziká, ktoré nie sú schopní odhadnúť. Deti si dokážu ubližovať a používajú na to technológiu. Rovnako nevedia odhadnúť čas, ktorý majú tráviť na mobile alebo pri počítači, a tak sa môžu stať závislými. Rozvinul sa aj fenomén virtuálnych priateľov, ktorých môžu stretnúť na internete. Prevencia je jednoznačne v tom, že deti potrebujú vedieť čo to je, ako to vyzerá a kde sa s tým môžu stretnúť,“ uzavrela psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Minulý rok spolupracovala s Orangeom aj na vydaní edukatívnej brožúry Naučme sa s deťmi využívať technológie bezpečne a zodpovedne, určenej všetkým rodičom, deťom a aj ich učiteľom.
Do osvety zahrnul Orange aj svojich zamestnancov, ktorí ako dobrovoľníci v rámci projektu Digital Skills cestujú po slovenských školách a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti slovenským učiteľom. Učia ich nielen jednoduché postupy v programovaní, ale diskutujú aj o bezpečnosti a rizikách používania digitálnych médií. „Bola to pre mňa úplne unikátna príležitosť vidieť a zažiť, ako môžem za 4 hodiny svojho času niečo naozaj zmeniť a pomôcť zlepšiť výučbu informatiky na slovenských školách. Mám v triede dvadsať učiteľov, ale tí majú dosah na stovky žiakov v triedach, kde učia alebo budú učiť,“ zhodnotil prínos projektu Igor Berta, Revenue Assurance & Fraud Specialist spoločnosti Orange, jeden zo zamestnancov Orangeu, ktorý absolvoval najviac školení. Dobrovoľníci z piatich firiem od februára 2019 školili učiteľov informatiky zo základných škôl v témach programovania a IT bezpečnosti. V projekte bolo vyškolených 1066 učiteľov z 439 škôl z takmer všetkých okresov a najčastejšie diskutovanými témami z oblasti bezpečnosti na internete boli kyberšikana, bezpečnosť hesiel, sociálne siete, bezpečnosť prehliadača, hoax, spam a phising. Iniciatíva Digital Skills vznikla na pôde združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum, najviac dobrovoľníkov-školiteľov bolo okrem Orangeu z Accenture a ESET-u.
Okrem edukácie Orange ponúka aj praktické produkty, ktoré pomáhajú predísť rizikovým stretom s internetom. Takýmto je Prima Kids – prvá predplatená karta, s ktorou sa deti svojim rodičom vedia dovolať, aj keď sa im minie kredit. Súčasťou Prima Kids je aj služba ESET® Parental Control (aplikácia pre rodičovskú kontrolu), ktorá umožňuje rodičom nastaviť technológie pre deti tak, aby boli používané bezpečne a zamedzili napríklad prístup k nevhodnému obsahu na internete. Rodičia získajú kompletný prehľad o tom, na čo dieťa využíva mobil, aké aplikácie a súbory si doň sťahuje, koľko času trávi na internete a aké stránky navštevuje. Užitočnou funkciou je aj nastavenie limitu pre hranie hier či zistenie polohy dieťaťa napríklad počas cesty zo školy domov vďaka GPS. Je to skutočne praktický nástroj pre rodičov, ako udržať kontrolu nad bezpečnosťou svojho dieťaťa v online i offline priestore.
Barbara Oberučová
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.