online sveta, ktorými sú napríklad kyberšikana či závislosť detí od internetu. Alarmujúci je fakt, že vek detí, ktoré na internete surfujú denne viac než hodinu, sa každým rokom znižuje. Netreba však zabúdať aj na pozitívne aspekty vplyvu online sveta na život detí a to dobré z neho podporiť. Napríklad aj vďaka aktivitám na internete dokážu deti lepšie rozvíjať logické a strategické myslenie a naučiť sa nové veci, ako napríklad cudzie jazyky.
Orange sa pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet, ktorý si pripomíname 8. februára a jeho organizáciu na celom svete zabezpečuje od roku 2004 sieť INSAFE, rozhodol aj tento rok pripomenúť nástrahy, ktoré nás v online priestore čakajú a tiež to, ako sa chrániť a používať digitálne technológie bezpečne a zodpovedne.
V súlade s posolstvom svojej stratégie v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania - Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť – Orange dlhodobo hľadá možnosti, ako pripomínať dôležitosť témy digitálneho rodičovstva a učiť rodičov, pedagógov i deti používať mobilné technológie a digitálne médiá zmysluplne a efektívne prostredníctvom viacerých svojich iniciatív.
Jednou z možností, ako získať potrebné vedomosti či návody, je webstránka www.detinanete.sk, ktorá slúži širokej verejnosti, rodičom a pedagógom ako zdroj informácií zameraných na preventívnu ochranu detí a mládeže pred nástrahami internetu. K dispozícii na nej sú aj mnohé rady, ako k riešeniu vzniknutých problémov pristupovať. Do pozornosti dáva aj informácie o bezplatných workshopoch vedených detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou alebo s ňou spolupracujúcimi špecialistami, ktorí od roku 2006 poučili už viac ako 35 000 žiakov o online hrozbách a závislostiach od internetu. „Snažíme sa o to, aby sa z našich detí vyrástli moderní ľudia a tak potrebujú používať počítať a využívať internet. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že všetko to pozitívne, čo ich naučíme, môže priniesť riziká, ktoré nie sú schopní odhadnúť. Deti si dokážu ubližovať a používajú na to technológiu. Rovnako nevedia odhadnúť čas, ktorý majú tráviť na mobile alebo pri počítači, a tak sa môžu stať závislými. Rozvinul sa aj fenomén virtuálnych priateľov, ktorých môžu stretnúť na internete. Prevencia je jednoznačne v tom, že deti potrebujú vedieť čo to je, ako to vyzerá a kde sa s tým môžu stretnúť,“ uzavrela psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Minulý rok spolupracovala s Orangeom aj na vydaní edukatívnej brožúry Naučme sa s deťmi využívať technológie bezpečne a zodpovedne, určenej všetkým rodičom, deťom a aj ich učiteľom.
Do osvety zahrnul Orange aj svojich zamestnancov, ktorí ako dobrovoľníci v rámci projektu Digital Skills cestujú po slovenských školách a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti slovenským učiteľom. Učia ich nielen jednoduché postupy v programovaní, ale diskutujú aj o bezpečnosti a rizikách používania digitálnych médií. „Bola to pre mňa úplne unikátna príležitosť vidieť a zažiť, ako môžem za 4 hodiny svojho času niečo naozaj zmeniť a pomôcť zlepšiť výučbu informatiky na slovenských školách. Mám v triede dvadsať učiteľov, ale tí majú dosah na stovky žiakov v triedach, kde učia alebo budú učiť,“ zhodnotil prínos projektu Igor Berta, Revenue Assurance & Fraud Specialist spoločnosti Orange, jeden zo zamestnancov Orangeu, ktorý absolvoval najviac školení. Dobrovoľníci z piatich firiem od februára 2019 školili učiteľov informatiky zo základných škôl v témach programovania a IT bezpečnosti. V projekte bolo vyškolených 1066 učiteľov z 439 škôl z takmer všetkých okresov a najčastejšie diskutovanými témami z oblasti bezpečnosti na internete boli kyberšikana, bezpečnosť hesiel, sociálne siete, bezpečnosť prehliadača, hoax, spam a phising. Iniciatíva Digital Skills vznikla na pôde združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum, najviac dobrovoľníkov-školiteľov bolo okrem Orangeu z Accenture a ESET-u.
Okrem edukácie Orange ponúka aj praktické produkty, ktoré pomáhajú predísť rizikovým stretom s internetom. Takýmto je Prima Kids – prvá predplatená karta, s ktorou sa deti svojim rodičom vedia dovolať, aj keď sa im minie kredit. Súčasťou Prima Kids je aj služba ESET® Parental Control (aplikácia pre rodičovskú kontrolu), ktorá umožňuje rodičom nastaviť technológie pre deti tak, aby boli používané bezpečne a zamedzili napríklad prístup k nevhodnému obsahu na internete. Rodičia získajú kompletný prehľad o tom, na čo dieťa využíva mobil, aké aplikácie a súbory si doň sťahuje, koľko času trávi na internete a aké stránky navštevuje. Užitočnou funkciou je aj nastavenie limitu pre hranie hier či zistenie polohy dieťaťa napríklad počas cesty zo školy domov vďaka GPS. Je to skutočne praktický nástroj pre rodičov, ako udržať kontrolu nad bezpečnosťou svojho dieťaťa v online i offline priestore.
Barbara Oberučová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).