online sveta, ktorými sú napríklad kyberšikana či závislosť detí od internetu. Alarmujúci je fakt, že vek detí, ktoré na internete surfujú denne viac než hodinu, sa každým rokom znižuje. Netreba však zabúdať aj na pozitívne aspekty vplyvu online sveta na život detí a to dobré z neho podporiť. Napríklad aj vďaka aktivitám na internete dokážu deti lepšie rozvíjať logické a strategické myslenie a naučiť sa nové veci, ako napríklad cudzie jazyky.
Orange sa pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet, ktorý si pripomíname 8. februára a jeho organizáciu na celom svete zabezpečuje od roku 2004 sieť INSAFE, rozhodol aj tento rok pripomenúť nástrahy, ktoré nás v online priestore čakajú a tiež to, ako sa chrániť a používať digitálne technológie bezpečne a zodpovedne.
V súlade s posolstvom svojej stratégie v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania - Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť – Orange dlhodobo hľadá možnosti, ako pripomínať dôležitosť témy digitálneho rodičovstva a učiť rodičov, pedagógov i deti používať mobilné technológie a digitálne médiá zmysluplne a efektívne prostredníctvom viacerých svojich iniciatív.
Jednou z možností, ako získať potrebné vedomosti či návody, je webstránka www.detinanete.sk, ktorá slúži širokej verejnosti, rodičom a pedagógom ako zdroj informácií zameraných na preventívnu ochranu detí a mládeže pred nástrahami internetu. K dispozícii na nej sú aj mnohé rady, ako k riešeniu vzniknutých problémov pristupovať. Do pozornosti dáva aj informácie o bezplatných workshopoch vedených detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou alebo s ňou spolupracujúcimi špecialistami, ktorí od roku 2006 poučili už viac ako 35 000 žiakov o online hrozbách a závislostiach od internetu. „Snažíme sa o to, aby sa z našich detí vyrástli moderní ľudia a tak potrebujú používať počítať a využívať internet. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že všetko to pozitívne, čo ich naučíme, môže priniesť riziká, ktoré nie sú schopní odhadnúť. Deti si dokážu ubližovať a používajú na to technológiu. Rovnako nevedia odhadnúť čas, ktorý majú tráviť na mobile alebo pri počítači, a tak sa môžu stať závislými. Rozvinul sa aj fenomén virtuálnych priateľov, ktorých môžu stretnúť na internete. Prevencia je jednoznačne v tom, že deti potrebujú vedieť čo to je, ako to vyzerá a kde sa s tým môžu stretnúť,“ uzavrela psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Minulý rok spolupracovala s Orangeom aj na vydaní edukatívnej brožúry Naučme sa s deťmi využívať technológie bezpečne a zodpovedne, určenej všetkým rodičom, deťom a aj ich učiteľom.
Do osvety zahrnul Orange aj svojich zamestnancov, ktorí ako dobrovoľníci v rámci projektu Digital Skills cestujú po slovenských školách a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti slovenským učiteľom. Učia ich nielen jednoduché postupy v programovaní, ale diskutujú aj o bezpečnosti a rizikách používania digitálnych médií. „Bola to pre mňa úplne unikátna príležitosť vidieť a zažiť, ako môžem za 4 hodiny svojho času niečo naozaj zmeniť a pomôcť zlepšiť výučbu informatiky na slovenských školách. Mám v triede dvadsať učiteľov, ale tí majú dosah na stovky žiakov v triedach, kde učia alebo budú učiť,“ zhodnotil prínos projektu Igor Berta, Revenue Assurance & Fraud Specialist spoločnosti Orange, jeden zo zamestnancov Orangeu, ktorý absolvoval najviac školení. Dobrovoľníci z piatich firiem od februára 2019 školili učiteľov informatiky zo základných škôl v témach programovania a IT bezpečnosti. V projekte bolo vyškolených 1066 učiteľov z 439 škôl z takmer všetkých okresov a najčastejšie diskutovanými témami z oblasti bezpečnosti na internete boli kyberšikana, bezpečnosť hesiel, sociálne siete, bezpečnosť prehliadača, hoax, spam a phising. Iniciatíva Digital Skills vznikla na pôde združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum, najviac dobrovoľníkov-školiteľov bolo okrem Orangeu z Accenture a ESET-u.
Okrem edukácie Orange ponúka aj praktické produkty, ktoré pomáhajú predísť rizikovým stretom s internetom. Takýmto je Prima Kids – prvá predplatená karta, s ktorou sa deti svojim rodičom vedia dovolať, aj keď sa im minie kredit. Súčasťou Prima Kids je aj služba ESET® Parental Control (aplikácia pre rodičovskú kontrolu), ktorá umožňuje rodičom nastaviť technológie pre deti tak, aby boli používané bezpečne a zamedzili napríklad prístup k nevhodnému obsahu na internete. Rodičia získajú kompletný prehľad o tom, na čo dieťa využíva mobil, aké aplikácie a súbory si doň sťahuje, koľko času trávi na internete a aké stránky navštevuje. Užitočnou funkciou je aj nastavenie limitu pre hranie hier či zistenie polohy dieťaťa napríklad počas cesty zo školy domov vďaka GPS. Je to skutočne praktický nástroj pre rodičov, ako udržať kontrolu nad bezpečnosťou svojho dieťaťa v online i offline priestore.
Barbara Oberučová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.