online sveta, ktorými sú napríklad kyberšikana či závislosť detí od internetu. Alarmujúci je fakt, že vek detí, ktoré na internete surfujú denne viac než hodinu, sa každým rokom znižuje. Netreba však zabúdať aj na pozitívne aspekty vplyvu online sveta na život detí a to dobré z neho podporiť. Napríklad aj vďaka aktivitám na internete dokážu deti lepšie rozvíjať logické a strategické myslenie a naučiť sa nové veci, ako napríklad cudzie jazyky.
Orange sa pri príležitosti Dňa pre bezpečnejší internet, ktorý si pripomíname 8. februára a jeho organizáciu na celom svete zabezpečuje od roku 2004 sieť INSAFE, rozhodol aj tento rok pripomenúť nástrahy, ktoré nás v online priestore čakajú a tiež to, ako sa chrániť a používať digitálne technológie bezpečne a zodpovedne.
V súlade s posolstvom svojej stratégie v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania - Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť – Orange dlhodobo hľadá možnosti, ako pripomínať dôležitosť témy digitálneho rodičovstva a učiť rodičov, pedagógov i deti používať mobilné technológie a digitálne médiá zmysluplne a efektívne prostredníctvom viacerých svojich iniciatív.
Jednou z možností, ako získať potrebné vedomosti či návody, je webstránka www.detinanete.sk, ktorá slúži širokej verejnosti, rodičom a pedagógom ako zdroj informácií zameraných na preventívnu ochranu detí a mládeže pred nástrahami internetu. K dispozícii na nej sú aj mnohé rady, ako k riešeniu vzniknutých problémov pristupovať. Do pozornosti dáva aj informácie o bezplatných workshopoch vedených detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou alebo s ňou spolupracujúcimi špecialistami, ktorí od roku 2006 poučili už viac ako 35 000 žiakov o online hrozbách a závislostiach od internetu. „Snažíme sa o to, aby sa z našich detí vyrástli moderní ľudia a tak potrebujú používať počítať a využívať internet. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že všetko to pozitívne, čo ich naučíme, môže priniesť riziká, ktoré nie sú schopní odhadnúť. Deti si dokážu ubližovať a používajú na to technológiu. Rovnako nevedia odhadnúť čas, ktorý majú tráviť na mobile alebo pri počítači, a tak sa môžu stať závislými. Rozvinul sa aj fenomén virtuálnych priateľov, ktorých môžu stretnúť na internete. Prevencia je jednoznačne v tom, že deti potrebujú vedieť čo to je, ako to vyzerá a kde sa s tým môžu stretnúť,“ uzavrela psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Minulý rok spolupracovala s Orangeom aj na vydaní edukatívnej brožúry Naučme sa s deťmi využívať technológie bezpečne a zodpovedne, určenej všetkým rodičom, deťom a aj ich učiteľom.
Do osvety zahrnul Orange aj svojich zamestnancov, ktorí ako dobrovoľníci v rámci projektu Digital Skills cestujú po slovenských školách a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti slovenským učiteľom. Učia ich nielen jednoduché postupy v programovaní, ale diskutujú aj o bezpečnosti a rizikách používania digitálnych médií. „Bola to pre mňa úplne unikátna príležitosť vidieť a zažiť, ako môžem za 4 hodiny svojho času niečo naozaj zmeniť a pomôcť zlepšiť výučbu informatiky na slovenských školách. Mám v triede dvadsať učiteľov, ale tí majú dosah na stovky žiakov v triedach, kde učia alebo budú učiť,“ zhodnotil prínos projektu Igor Berta, Revenue Assurance & Fraud Specialist spoločnosti Orange, jeden zo zamestnancov Orangeu, ktorý absolvoval najviac školení. Dobrovoľníci z piatich firiem od februára 2019 školili učiteľov informatiky zo základných škôl v témach programovania a IT bezpečnosti. V projekte bolo vyškolených 1066 učiteľov z 439 škôl z takmer všetkých okresov a najčastejšie diskutovanými témami z oblasti bezpečnosti na internete boli kyberšikana, bezpečnosť hesiel, sociálne siete, bezpečnosť prehliadača, hoax, spam a phising. Iniciatíva Digital Skills vznikla na pôde združenia zodpovedných firiem Business Leaders Forum, najviac dobrovoľníkov-školiteľov bolo okrem Orangeu z Accenture a ESET-u.
Okrem edukácie Orange ponúka aj praktické produkty, ktoré pomáhajú predísť rizikovým stretom s internetom. Takýmto je Prima Kids – prvá predplatená karta, s ktorou sa deti svojim rodičom vedia dovolať, aj keď sa im minie kredit. Súčasťou Prima Kids je aj služba ESET® Parental Control (aplikácia pre rodičovskú kontrolu), ktorá umožňuje rodičom nastaviť technológie pre deti tak, aby boli používané bezpečne a zamedzili napríklad prístup k nevhodnému obsahu na internete. Rodičia získajú kompletný prehľad o tom, na čo dieťa využíva mobil, aké aplikácie a súbory si doň sťahuje, koľko času trávi na internete a aké stránky navštevuje. Užitočnou funkciou je aj nastavenie limitu pre hranie hier či zistenie polohy dieťaťa napríklad počas cesty zo školy domov vďaka GPS. Je to skutočne praktický nástroj pre rodičov, ako udržať kontrolu nad bezpečnosťou svojho dieťaťa v online i offline priestore.
Barbara Oberučová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-