Liturgiou ďalej poslúžila sestra seniorálna kaplánka Mgr. Lucia Fagová. Liturgiou, pozdravom a odhalením pamätnej tabule poslúžil brat generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, plk. ThDr. Marián Bodolló. V rámci bohoslužieb sa účastníkom prihovoril PhDr. Radoslav Turík z Klubu vojenskej histórie Beskydy, ako aj plk. v. v. Ing. Martin Gallík a mjr. v. v. Ing. Ján Kolesár z Technickej univerzity v Košiciach.
Posledný evidovaný list z frontu desiatnika Michala Fábryho, adresovaný svojej milovanej manželke zo zákopov frontovej línie, emocionálne prečítal Štefan Gerža. Na službách Božích piesňou poslúžila aj FSk Hrabina. Po ich ukončení sa účastníci bohoslužieb presunuli pred chrám, kde najprv odznela štátna hymna Slovenskej republiky, potom bola odhalená pamätná tabuľa a následne sa prítomným prihovorili pplk. Ing. Oliver Toderiška, veliteľ posádky Rožňava a JUDr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej.
Po ukončení oficiálnej časti sa pozvaní hostia presunuli do Kultúrneho domu v Henckovciach, kde pokračoval neformálny program. V rámci neho bola do života uvedená pánom predsedom Matice slovenskej JUDr. Mariánom Gešperom kniha plk. v. v. Ing. Martina Gallíka s názvom „Za cisára pána“, dokumentujúca osudy vojakov z Nižnej Slanej počas 1. svetovej vojny. Niekoľkými hudobnými vstupmi sa prezentovala mužská spevácka skupina FS Dubina z Rožňavy. Účastníkom sa ešte prihovorila Ing. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave, brat generálny duchovný plk. ThDr. Marián Bodolló, Mgr. Ján Lipták, riaditeľ Štátneho archívu v Rožňave a pán prof. Ondrej Hronec. Po občerstvení nasledovali voľné rozhovory prítomných. Predsedníctvo Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku týmto ďakuje všetkým, ktorí sa aktívne podieľali na príprave tohto požehnaného a vydareného podujatia.
Mgr. Radovan Gdovin, senior GES
Mgr. Michal Terrai, dozorca GES
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a