Podrobný príhovor o histórii vzniku myšlienky o vzniku samostatného štátu Slovákov a neskôr spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov predniesol JUDr. Jozef Pupala (Celý príhovor - príloha k článku). Následne vystúpila v príhovore pani starostka obce Bottovo pani Ing. Andrea Baláková, ktorá uviedla históriu obce ako následok rozpadu rakúsko-uhorského „žaláru národov“.
Zdôraznila, že gro zakladateľov obce tvorili osadníci z Oravy, Kysúc, Moravy..., z ktorých boli mnohí príslušníci Československých légií v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Podotkla, že je tiež potomkom z jedných legionárov, ktorí dostali pozemky ako zásluhu o vznik Československa, za výhodné štátne úvery na pozemky bývalého kniežaťa Filipa Saského Coburg-Ghotského, ktorý dlžil vysoké čiastky na neodvedených daniach za pozemky. Tak dostávali osadníci pozemky na neosídlených „gruntoch“ Dobrá, Greňa, Láňmezovo, ktoré patrili do obcí Dubovec, Cakovo a Rimavská Seč.
Obec Bottovo bola osadníkmi založená v roku 1922. Ovšem prieťahy do ktorého katastra sa má začleniť, názov obce,... spôsobili, že k slávnostnému
vyhláseniu samostatnej obce došlo až v roku 1926 a podľa pamätníkov nebolo jednoduché. Osadníci údajne požiadali prezidenta T. G. Masaryka, aby prepožičal svoje meno na názov obce. Ovšem ten, keď ho informovali o akú osadu ide, tak odmietol nazvať obec svojím menom slovami: „Na takový laz své jméno nepropůjčím!"
Vzhľadom k tomu, že do veci bol zaiteresovaný aj spisovateľ Ivan Krasko, tak ochotne prepožičal svoje meno na pomenovanie novej obce. Osobne sa zúčastnil aj slávnostného vyhlásenia obce v roku 1926. No radosť občanov novej obce trvala iba 12 rokov, v roku 1938 na základe Viedenskej arbitráže maďarské jednotky vyhnali všetkých obyvateľov, obec zanikla a pripojili ju k Dubovcu. Po skončení 2. svetovej vojny sa z nich vrátilo len niekoľko. Obec na južnom Gemeri má dnes 205 obyvateľov a rozlohu 1.079 hektárov.
O tom, že legionári mali pokrokové myšlienky svedčí aj skutočnosť, že v obci založili už v roku 1952 roľnícke družstvo, v ktorom našla pracovnú príležitosť väčšina obyvateľov. V roku 1962 vybudovali „socialistické“ poľnohospodárske stavby v katastri obce Rybník, ktorého vody mali slúžiť aj na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v dobe sucha. Druhý následne vybudovali pod ním, pod železničnou stanicou obce Dubovec.
Túto tradíciu si udržala obec aj po prevrate v roku 1989 a v obci pôsobí úspešná „Poľnohospodárska Spoločnosť Bottovo“, ktorá veľkým dielom prispieva na aktivity obce.
V obci aktívne pôsobí aj poľovnícke združenie, ktoré zásobuje obec pri rôznych podujatiach podľa svojich možností kvalitnou divinou.
Po príhovoroch sa predstavil Divadelný spolok DAXNER z Tisovca s hrou „Bežný deň v nemocnici XY“, za réžie Mariana Lacku. Herci si svojím výkonom a aktuálnosťou získali priazeň celého publika a niet sa čo čudovať, že pri dobrom poľovníckom guláši sa diskutovalo s hercami ešte dlho po predstavení. Pred ukončením slávnostného zhromaždenia bola odhalená figurína v uniforme československého legionára.
Na záver predsedkyňa MOMS p. L. Šimková poďakovala všetkým, ktorí sa o úspešnosť tejto akcie pričinili.
Foto: autorka príspevku: Ing. Veronika Rízová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a