Podrobný príhovor o histórii vzniku myšlienky o vzniku samostatného štátu Slovákov a neskôr spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov predniesol JUDr. Jozef Pupala (Celý príhovor - príloha k článku). Následne vystúpila v príhovore pani starostka obce Bottovo pani Ing. Andrea Baláková, ktorá uviedla históriu obce ako následok rozpadu rakúsko-uhorského „žaláru národov“.
Zdôraznila, že gro zakladateľov obce tvorili osadníci z Oravy, Kysúc, Moravy..., z ktorých boli mnohí príslušníci Československých légií v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Podotkla, že je tiež potomkom z jedných legionárov, ktorí dostali pozemky ako zásluhu o vznik Československa, za výhodné štátne úvery na pozemky bývalého kniežaťa Filipa Saského Coburg-Ghotského, ktorý dlžil vysoké čiastky na neodvedených daniach za pozemky. Tak dostávali osadníci pozemky na neosídlených „gruntoch“ Dobrá, Greňa, Láňmezovo, ktoré patrili do obcí Dubovec, Cakovo a Rimavská Seč.
Obec Bottovo bola osadníkmi založená v roku 1922. Ovšem prieťahy do ktorého katastra sa má začleniť, názov obce,... spôsobili, že k slávnostnému
vyhláseniu samostatnej obce došlo až v roku 1926 a podľa pamätníkov nebolo jednoduché. Osadníci údajne požiadali prezidenta T. G. Masaryka, aby prepožičal svoje meno na názov obce. Ovšem ten, keď ho informovali o akú osadu ide, tak odmietol nazvať obec svojím menom slovami: „Na takový laz své jméno nepropůjčím!"
Vzhľadom k tomu, že do veci bol zaiteresovaný aj spisovateľ Ivan Krasko, tak ochotne prepožičal svoje meno na pomenovanie novej obce. Osobne sa zúčastnil aj slávnostného vyhlásenia obce v roku 1926. No radosť občanov novej obce trvala iba 12 rokov, v roku 1938 na základe Viedenskej arbitráže maďarské jednotky vyhnali všetkých obyvateľov, obec zanikla a pripojili ju k Dubovcu. Po skončení 2. svetovej vojny sa z nich vrátilo len niekoľko. Obec na južnom Gemeri má dnes 205 obyvateľov a rozlohu 1.079 hektárov.
O tom, že legionári mali pokrokové myšlienky svedčí aj skutočnosť, že v obci založili už v roku 1952 roľnícke družstvo, v ktorom našla pracovnú príležitosť väčšina obyvateľov. V roku 1962 vybudovali „socialistické“ poľnohospodárske stavby v katastri obce Rybník, ktorého vody mali slúžiť aj na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v dobe sucha. Druhý následne vybudovali pod ním, pod železničnou stanicou obce Dubovec.
Túto tradíciu si udržala obec aj po prevrate v roku 1989 a v obci pôsobí úspešná „Poľnohospodárska Spoločnosť Bottovo“, ktorá veľkým dielom prispieva na aktivity obce.
V obci aktívne pôsobí aj poľovnícke združenie, ktoré zásobuje obec pri rôznych podujatiach podľa svojich možností kvalitnou divinou.
Po príhovoroch sa predstavil Divadelný spolok DAXNER z Tisovca s hrou „Bežný deň v nemocnici XY“, za réžie Mariana Lacku. Herci si svojím výkonom a aktuálnosťou získali priazeň celého publika a niet sa čo čudovať, že pri dobrom poľovníckom guláši sa diskutovalo s hercami ešte dlho po predstavení. Pred ukončením slávnostného zhromaždenia bola odhalená figurína v uniforme československého legionára.
Na záver predsedkyňa MOMS p. L. Šimková poďakovala všetkým, ktorí sa o úspešnosť tejto akcie pričinili.
Foto: autorka príspevku: Ing. Veronika Rízová





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.