Oslavy (13)
Hlavné oslavy Medzinárodného dňa detí (MDD) v roku 2026 na hornom Gemeri prebehli na viacerých miestach, predovšetkým v mestách a spádových obciach rožňavského okresu. Poskytujeme vám prehľad kľúčových lokalít, kde sa deti v regióne zabávali:
Mestské a hromadné oslavy
- Rožňava: Oficiálny mestský Deň detí sa konal v piatok 29. mája 2026 v čase od 9:00 do 12:00 priamo na Futbalovom štadióne Rožňava. Pre deti bol pripravený bohatý program so záchrannými zložkami, ukážkami vojenskej, hasičskej a policajnej techniky, vystúpením Sranda Banda, skákacími hradmi a súťažami.
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Na Deň matiek v Nižnej Slanej najmilšie vystúpenie mali deti z materskej školy
Napísal(a) Mgr. Lucia Oroszová
Dňa 12. mája 2019 sa v našej obci uskutočnil slávnostný Deň matiek, na ktorého zodpovednom zrealizovaní sa podieľala Obec Nižná Slaná, Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná a Základná škola s materskou školou Nižná Slaná. Slávnosť otvoril pán starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga, ktorý svojím príhovorom chytil za srdce nejednu mamku, babku, krstnú mamu. Po príhovore bola každá mama obdarená starostom obce kvetom a malým darčekom, ktorý pripravili pre tento slávnostný deň žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná. O úvodný spevácky hlas sa postarali Ing. Martin Gallík a jeho spevácky kolega Ján Kalina.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.
Bottovo oslávilo 92 rokov založenia obce vďaka stému výročiu vzniku Československa
Napísal(a) Ing.Veronika Rízová
Vďaka miestnemu spolku Matice slovenskej, Slovenskému Červenému krížu, Obecnému zastupiteľstvu si dňa 26.10.2018 v Kultúrnom dome obce Bottovo na slávnostnom zhromaždení pripomenuli 100. výročie založenia Československa a 92. výročie založenia obce Bottovo. Slávnostné zhromaždenie otvorila predsedkyňa MOMS pani Ludmila Šimková, ktorá privítala hostí z OV MS v Rimavskej Sobote pána MUDr. Petra Draginského a pani Ingrid Šulkovú, riaditeľku Gemersko-Malohontského strediska Mgr. Darinu Kišákovú, pani starostku obce Ing. Andreu Balakovú. Spolu s poslancami Obecného zastupiteľstva v Bottove aj členov DS Daxner z Tisovca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefa Pupalu a všetkých zúčastnených občanov.
Sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny si pripomenuli a odhalili pamätnú tabuľu v Nižnej Slanej
Napísal(a) Mgr. Radovan Gdovin
V chráme Božom v Nižnej Slanej sa v 23. nedeľu po svätej Trojici konali slávnostné služby Božie, na ktorých si účastníci pripomenuli 100. výročie od ukončenia 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti bola po ukončení služieb Božích odhalená na priečelí chrámu pamätná tabuľa s menami padlých vojakov z Nižnej Slanej. Po tom, čo bola do chrámu Božieho prinesená vojakmi z vojenskej posádky v Rožňave štátna vlajka Slovenskej republiky, všetkých prítomných a hostí privítal brat zborový dozorca kpt. Ing. Marian Turic. Kázňou slova Božieho a liturgiou pri tejto príležitosti poslúžil administrátor Združeného cirkevného zboru ECAV na Slovensku Nižná Slaná – Kobeliarovo a senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin.
Pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej si slávnostne pripomenuli udalosti a odkaz SNP
Napísal(a) J. G.
„Ožívaš, mýtus Jánošík,
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík.
Česť tvoju chválou objímam,
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán“
Tak privítal slovenské hrdinstvo v auguste 1944 najsymbolickejší revúcky účastník Povstania Ján Brocko. Preto sa jeho veršami začala 28. augusta 2018 aj mestská spomienková slávnosť k 74. výročiu Slovenského národného povstania pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej. Predseda miestnej Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Ján Kochan v príhovore
Revúcke deti oslávili Deň detí na školskom dvore, ktorý bol plný hier a súťaženia
Napísal(a) MG
Keď sa začína jún, začínajú pre naše deti aj mimoriadne pekné dni. Okrem ukončenia školského roku aj pre tie najmladšie obľúbeným býva Deň detí. Zvykneme ním my starší potešiť deti, aby spoločne so svojimi rodinami sa tešili na svoje obľúbené hry, či programy. Tak sa snažili pripraviť tento deň už 27. mája 2018 aj v Revúcej. Pripravili si k tomu školský dvor v ZŠ na Hviezdoslavovej ulici. Plagáty oznamovali po meste, že v čase od 11-ej do 15-ej je dvor plný všeličoho zaujímavého. Vybral sa tam aj náš známy fotoreportér pán Peter Poboček, aby so svojím fotoaparátom niektoré zaujímavosti aj pre ostatných našich návštevníkov zvečnil. Preto na jeho obrázkoch môžete vidieť napríklad živé kone, rôzne súťaže, nafukovací hrad, reťazový kolotoč, nafukovacieho krokodíla i býka,
Viac...
Oslava životného jubilea pána Mgr. Rudolfa Hanuštiaka
Napísal(a) Mária Antalová
Pri príležitosti životného jubilea mi dovoľte vrátiť sa späť v čase a pripomenúť si bohatý hudobný život nášho jubilanta, hudobného pedagóga, akordeonistu, zberateľa ľudových piesní, tanečníka a hudobníka pána Mgr. Rudolfa Hanuštiaka. Vzťah k hudbe u pána Hanuštiaka sa začal už v rannom detstve, keď ako šesťročný začal hrať na harmonike, v štrnástich rokoch na trúbke a neskôr na gitare. Po ukončení vysokej školy sa zamestnal ako učiteľ na Základnej škole v Gemerskej Polome, kde vyučoval jeho obľúbenú hudobnú výchovu. Tu sa začala práca s talentovanými deťmi. Viedol 80 členný dievčenský spevácky zbor. Jeho kultúrna pôsobnosť bola široká. Nielen v obci, ale aj v rámci okresu, či kraja. Bol vedúci kultúrneho strediska v obci, hudobníkom v Zbore pre občianske záležitosti, členom hudobnej skupiny Aplauz, spoluzakladateľom hudobnej a neskôr folklórnej skupiny Rozkvet, s ktorou vystupovali v Česku, Maďarsku a na Ukrajine a bol aj dirigentom speváckeho zboru učiteľov okresu Rožňava.
Január sa aj v našom regióne niesol v znamení osláv 73. výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne
Napísal(a) MG od + mm
Koniec januára tohto roku sa aj v našom regióne niesol v znamení významného výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne. Uplynulo už 73 rokov, čo na územie Gemera vstúpili vojenské jednotky Červenej armády podporované vojskami 4. rumunskej armády, aby očistili náš región od ustupujúcich nacistických jednotiek. O spomienkových oslavách oslobodenia, ktoré sa uskutočnili v spomínanom mesiaci v mestách Rimavská Sobota a Tornaľa, ale tiež v menších mestečkách a obciach, kde si občania uctili padlých hrdinov oslobodzovacích bojov, sme vás informovali v predchádzajúcich dňoch. Podobné oslavy boli aj v Revúcej a v Dobšinej.
Oslávili sme 155. výročie vzniku Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Bc. Lucia Oravec Koreňová
Pred 155. rokmi bola 16. septembra slávnostne otvorená prvá slovenská stredná škola v dejinách Slovákov. V Evanjelickom chráme v Revúcej predniesol pri tejto príležitosti inauguračnú reč August Horislav Škultéty. Celá Revúca oslavovala vtedy aj dnes. Pripomenutie tohto významného výročia začalo konferenciou, ktorá sa konala pri tejto príležitosť v pondelok 11. septembra 2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Príspevky boli prednesené v okruhu témy Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).