Oslavy (10)
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Na Deň matiek v Nižnej Slanej najmilšie vystúpenie mali deti z materskej školy
Napísal(a) Mgr. Lucia Oroszová
Dňa 12. mája 2019 sa v našej obci uskutočnil slávnostný Deň matiek, na ktorého zodpovednom zrealizovaní sa podieľala Obec Nižná Slaná, Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná a Základná škola s materskou školou Nižná Slaná. Slávnosť otvoril pán starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga, ktorý svojím príhovorom chytil za srdce nejednu mamku, babku, krstnú mamu. Po príhovore bola každá mama obdarená starostom obce kvetom a malým darčekom, ktorý pripravili pre tento slávnostný deň žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná. O úvodný spevácky hlas sa postarali Ing. Martin Gallík a jeho spevácky kolega Ján Kalina.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.
Bottovo oslávilo 92 rokov založenia obce vďaka stému výročiu vzniku Československa
Napísal(a) Ing.Veronika Rízová
Vďaka miestnemu spolku Matice slovenskej, Slovenskému Červenému krížu, Obecnému zastupiteľstvu si dňa 26.10.2018 v Kultúrnom dome obce Bottovo na slávnostnom zhromaždení pripomenuli 100. výročie založenia Československa a 92. výročie založenia obce Bottovo. Slávnostné zhromaždenie otvorila predsedkyňa MOMS pani Ludmila Šimková, ktorá privítala hostí z OV MS v Rimavskej Sobote pána MUDr. Petra Draginského a pani Ingrid Šulkovú, riaditeľku Gemersko-Malohontského strediska Mgr. Darinu Kišákovú, pani starostku obce Ing. Andreu Balakovú. Spolu s poslancami Obecného zastupiteľstva v Bottove aj členov DS Daxner z Tisovca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefa Pupalu a všetkých zúčastnených občanov.
Sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny si pripomenuli a odhalili pamätnú tabuľu v Nižnej Slanej
Napísal(a) Mgr. Radovan Gdovin
V chráme Božom v Nižnej Slanej sa v 23. nedeľu po svätej Trojici konali slávnostné služby Božie, na ktorých si účastníci pripomenuli 100. výročie od ukončenia 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti bola po ukončení služieb Božích odhalená na priečelí chrámu pamätná tabuľa s menami padlých vojakov z Nižnej Slanej. Po tom, čo bola do chrámu Božieho prinesená vojakmi z vojenskej posádky v Rožňave štátna vlajka Slovenskej republiky, všetkých prítomných a hostí privítal brat zborový dozorca kpt. Ing. Marian Turic. Kázňou slova Božieho a liturgiou pri tejto príležitosti poslúžil administrátor Združeného cirkevného zboru ECAV na Slovensku Nižná Slaná – Kobeliarovo a senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin.
Pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej si slávnostne pripomenuli udalosti a odkaz SNP
Napísal(a) J. G.
„Ožívaš, mýtus Jánošík,
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík.
Česť tvoju chválou objímam,
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán“
Tak privítal slovenské hrdinstvo v auguste 1944 najsymbolickejší revúcky účastník Povstania Ján Brocko. Preto sa jeho veršami začala 28. augusta 2018 aj mestská spomienková slávnosť k 74. výročiu Slovenského národného povstania pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej. Predseda miestnej Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Ján Kochan v príhovore
Revúcke deti oslávili Deň detí na školskom dvore, ktorý bol plný hier a súťaženia
Napísal(a) MG
Keď sa začína jún, začínajú pre naše deti aj mimoriadne pekné dni. Okrem ukončenia školského roku aj pre tie najmladšie obľúbeným býva Deň detí. Zvykneme ním my starší potešiť deti, aby spoločne so svojimi rodinami sa tešili na svoje obľúbené hry, či programy. Tak sa snažili pripraviť tento deň už 27. mája 2018 aj v Revúcej. Pripravili si k tomu školský dvor v ZŠ na Hviezdoslavovej ulici. Plagáty oznamovali po meste, že v čase od 11-ej do 15-ej je dvor plný všeličoho zaujímavého. Vybral sa tam aj náš známy fotoreportér pán Peter Poboček, aby so svojím fotoaparátom niektoré zaujímavosti aj pre ostatných našich návštevníkov zvečnil. Preto na jeho obrázkoch môžete vidieť napríklad živé kone, rôzne súťaže, nafukovací hrad, reťazový kolotoč, nafukovacieho krokodíla i býka,
Oslava životného jubilea pána Mgr. Rudolfa Hanuštiaka
Napísal(a) Mária Antalová
Pri príležitosti životného jubilea mi dovoľte vrátiť sa späť v čase a pripomenúť si bohatý hudobný život nášho jubilanta, hudobného pedagóga, akordeonistu, zberateľa ľudových piesní, tanečníka a hudobníka pána Mgr. Rudolfa Hanuštiaka. Vzťah k hudbe u pána Hanuštiaka sa začal už v rannom detstve, keď ako šesťročný začal hrať na harmonike, v štrnástich rokoch na trúbke a neskôr na gitare. Po ukončení vysokej školy sa zamestnal ako učiteľ na Základnej škole v Gemerskej Polome, kde vyučoval jeho obľúbenú hudobnú výchovu. Tu sa začala práca s talentovanými deťmi. Viedol 80 členný dievčenský spevácky zbor. Jeho kultúrna pôsobnosť bola široká. Nielen v obci, ale aj v rámci okresu, či kraja. Bol vedúci kultúrneho strediska v obci, hudobníkom v Zbore pre občianske záležitosti, členom hudobnej skupiny Aplauz, spoluzakladateľom hudobnej a neskôr folklórnej skupiny Rozkvet, s ktorou vystupovali v Česku, Maďarsku a na Ukrajine a bol aj dirigentom speváckeho zboru učiteľov okresu Rožňava.
Január sa aj v našom regióne niesol v znamení osláv 73. výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne
Napísal(a) MG od + mm
Koniec januára tohto roku sa aj v našom regióne niesol v znamení významného výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne. Uplynulo už 73 rokov, čo na územie Gemera vstúpili vojenské jednotky Červenej armády podporované vojskami 4. rumunskej armády, aby očistili náš región od ustupujúcich nacistických jednotiek. O spomienkových oslavách oslobodenia, ktoré sa uskutočnili v spomínanom mesiaci v mestách Rimavská Sobota a Tornaľa, ale tiež v menších mestečkách a obciach, kde si občania uctili padlých hrdinov oslobodzovacích bojov, sme vás informovali v predchádzajúcich dňoch. Podobné oslavy boli aj v Revúcej a v Dobšinej.
Oslávili sme 155. výročie vzniku Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Bc. Lucia Oravec Koreňová
Pred 155. rokmi bola 16. septembra slávnostne otvorená prvá slovenská stredná škola v dejinách Slovákov. V Evanjelickom chráme v Revúcej predniesol pri tejto príležitosti inauguračnú reč August Horislav Škultéty. Celá Revúca oslavovala vtedy aj dnes. Pripomenutie tohto významného výročia začalo konferenciou, ktorá sa konala pri tejto príležitosť v pondelok 11. septembra 2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Príspevky boli prednesené v okruhu témy Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-