Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život.
Kult patróna hasičov bol rozšírený po celej strednej Európe. Postavilo sa veľké množstvo jeho sôch na ochranu pred požiarmi. Povesť hovorí, že Florián zachránil nemecké mesto Norimberg pred požiarom v ôsmom storočí. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený.
Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie.
Katolícka cirkev jeho pamiatku oslavuje 4. mája.
Nedeľa 3. mája 2026 bola sviatočná aj pre dobrovoľných hasičov z revúckeho okresu, ktorí sa stretli v Muráni, aby si spoločne pripomenuli svoj sviatok. Zraz bol pred rímsko-katolíckym kostolom sv. Juraja, kostol pochádza z roku 1893, stavali ho 20 rokov z finančných prostriedkov kniežacej rodiny Coburgovcov, kde sa hasiči so zástavami postavili do dvojstupu a vošli do kostola. Omšu pri príležitosti sviatku sv. Floriána, patróna hasičov odslúžili – hasičský kaplán poručík ICLic. Peter Krajč a diakon PaeDr. Peter Kontúr. Po slávnostnej omši sa uskutočnilo spoločné fotenie pred kostolom sv. Juraja.
Za krásneho slnečného dňa sa po omši mohli prítomní pokojne zhovárať a spomínať.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/427/oslavy/13223/svaetemu-florianovi-venovali-slavnostnu-omsu-v-rimsko-katolickom-kostole-sv-juraja-v-murani#sigProGalleriad085d7d780
AJ V JELŠAVE SI PRIPOMENULI SVIATOK SV. FLORIÁNA
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných. Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy si každoročne pripomínajú tento sviatok stretnutím pri soche sv. Floriána. Tento rok nebol iný:
– v utorok 28. 4. 2026 v rámci tréningu s mladými hasičmi sme zavítali ku soche, kde sme si pripomenuli význam sviatku a zapálili sviečky,
– v nedeľu 3. 5. 2026 po omši v Muráni sme tiež prišli ku soche svätého Floriána zapáliť sviečky.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/427/oslavy/13223/svaetemu-florianovi-venovali-slavnostnu-omsu-v-rimsko-katolickom-kostole-sv-juraja-v-murani#sigProGalleriaa05a80d45d
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.