V okresnom meste v Rožňave sa spomienkové oslavy uskutočnili 23. januára 2018 na Námestí baníkov. Ako sme sa dozvedeli od podpredsedu Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Milana Malčeka, "položením kvetov a spomienkových vencov si viac ako 15 zástupcov štátnej, verejnej správy, občianskych združení, politických strán, základných a stredných škôl uctilo pamiatku padlých vojakov pri oslobodzovaní regiónu. Prihovoril sa im primátor Rožňavy Pavol Burdiga, ktorý vyzdvihol zásluhy Červenej armády na porážke fašizmu a poukázal na zverstvá, ktoré priniesla do mesta a jeho okolia vojna.
Predstaviteľmi mesta bol vyzdvihnutý prínos Oblastného výboru SZPB v Rožňave a ZO SZPB partizána Tótha Rožňava, ktoré sa každoročne spolupodieľajú na organizovaní regionálnych osláv. Za SZPB vystúpil podpredseda OblV SZPB Milan Malček, ktorý chronologicky pripomenul jednotlivé etapy oslobodzovania mesta Rožňava a okolitých obcí. Zároveň prítomným poskytol nahliadnutie do mapy, ktorú sám spracoval na základe historických dokumentov a podľa rozprávania očitých svedkov oslobodzovania, napr. Štefana Mixtaja, Prišky Jevtušenkovej z Rožňavy a Milana Sajenka zo Slavošoviec.
Na mape sa účastníci mali možnosť presvedčiť, aká dôležitá bola zo strategického hľadiska v decembri 1944 až januári 1945 obrana miest Rožňava a Plešivec, ktorej súčasťou bola aj Silická planina. O zdokumentované udalosti na mape prejavili najväčší záujem príslušníci Ozbrojených síl SR a pedagogickí pracovníci so žiakmi základných a stredných škôl."
Dobšiná - V pondelok 29. januára 2018 aktom kladenia venca pred budovou Mestského úradu v Dobšinej si uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta. Po úvodnej básni a uvítacom príhovore primátora mesta Jána Slováka sa prítomným prihovoril predseda ZO SZPB v Dobšinej pán František Novotný, ktorý vo svojom príhovore priblížil priebeh oslobodenia. (Zdroj: mestodobsina.sk)
Gemerská Poloma - Je utorok 23. január 2018. Pravé poludnie - krásny deň. Na námestí SNP pri pamätnej tabuli stoja obyvatelia obce, ktorí svojou účasťou prišli vzdať úctu osloboditeľom našej obce spred 73 rokov. K pamätnej tabuli osadenej na budove OcÚ spoločne prikladajú veniec zástupcovia obyvateľov obce. (zdroj: gemerskapolooma.sk)
Revúca - Vo štvrtok predpoludním, 25. januára 2018 sa v okresnom meste stredného Gemera Revúcej pri pamätníku na Námestí slobody konala spomienková slávnosť pri príležitosti osláv 73. výročia oslobodenia mesta. Osláv sa zúčastnili: primátorka mesta Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Buchta, prednosta Okresného úradu Revúca Peter Balogh, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej Ján Kochan, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Kolesár, ďalší pozvaní hostia, zástupcovia mesta, členovia Základnej organizácie SZPB v Revúcej, žiaci a študenti revúckych škôl. Prvé jednotky oslobodzovacej armády vstúpili do chotára Revúcej 23. januára 1945. Ustupujúce nemecké vojská počas bojov o mesto zničili elektráreň, pílu, podpálili sklady a vyhodili most v meste. Ráno 25. januára 1945 sovietski a rumunskí vojaci 2. ukrajinského frontu mesto oslobodil a začala sa dlhá cesta sčítavania strát a obnovy zničenej Revúcej. (zdroj: revuca.sk)
Tisovec - Občania Tisovca si dňa 28. januára 2018 pri Pomníku SNP na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa pripomenuli 73. výročie oslobodenia. Organizátormi slávnostnej pripomienky výročia boli mesto Tisovec a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na pripomienke výročia sa zúčastnila delegácia z družobného mesta Tăuții-Măgherăuș v Rumunsku, ktorú viedol primátor mesta pán Anton Ardelean. Uctiť pamiatku obetí si prišli aj poslanci MsZ v Tisovci, členovia SZPB v Tisovci a Rimavskej Píly. Prítomní boli aj zástupcovia Klubu vojenskej histórie Ostrô na čele s Andrejom Kováčom, ktorí v historických rumunských uniformách držali čestnú stráž a vystrelili čestnú salvu. Hymny – rumunskú, slovenskú i európsku – ako i Pochod hrdinov zahrali členovia dychovej hudby Fanfara Stibina z Rumunska.
MG od + mm
Fotografie: DMS Rožňava, mestodobsina.sk, Ondrej Greško, K. Kvetková, M. Slabej.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-