V okresnom meste v Rožňave sa spomienkové oslavy uskutočnili 23. januára 2018 na Námestí baníkov. Ako sme sa dozvedeli od podpredsedu Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Milana Malčeka, "položením kvetov a spomienkových vencov si viac ako 15 zástupcov štátnej, verejnej správy, občianskych združení, politických strán, základných a stredných škôl uctilo pamiatku padlých vojakov pri oslobodzovaní regiónu. Prihovoril sa im primátor Rožňavy Pavol Burdiga, ktorý vyzdvihol zásluhy Červenej armády na porážke fašizmu a poukázal na zverstvá, ktoré priniesla do mesta a jeho okolia vojna.
Predstaviteľmi mesta bol vyzdvihnutý prínos Oblastného výboru SZPB v Rožňave a ZO SZPB partizána Tótha Rožňava, ktoré sa každoročne spolupodieľajú na organizovaní regionálnych osláv. Za SZPB vystúpil podpredseda OblV SZPB Milan Malček, ktorý chronologicky pripomenul jednotlivé etapy oslobodzovania mesta Rožňava a okolitých obcí. Zároveň prítomným poskytol nahliadnutie do mapy, ktorú sám spracoval na základe historických dokumentov a podľa rozprávania očitých svedkov oslobodzovania, napr. Štefana Mixtaja, Prišky Jevtušenkovej z Rožňavy a Milana Sajenka zo Slavošoviec.
Na mape sa účastníci mali možnosť presvedčiť, aká dôležitá bola zo strategického hľadiska v decembri 1944 až januári 1945 obrana miest Rožňava a Plešivec, ktorej súčasťou bola aj Silická planina. O zdokumentované udalosti na mape prejavili najväčší záujem príslušníci Ozbrojených síl SR a pedagogickí pracovníci so žiakmi základných a stredných škôl."
Dobšiná - V pondelok 29. januára 2018 aktom kladenia venca pred budovou Mestského úradu v Dobšinej si uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta. Po úvodnej básni a uvítacom príhovore primátora mesta Jána Slováka sa prítomným prihovoril predseda ZO SZPB v Dobšinej pán František Novotný, ktorý vo svojom príhovore priblížil priebeh oslobodenia. (Zdroj: mestodobsina.sk)
Gemerská Poloma - Je utorok 23. január 2018. Pravé poludnie - krásny deň. Na námestí SNP pri pamätnej tabuli stoja obyvatelia obce, ktorí svojou účasťou prišli vzdať úctu osloboditeľom našej obce spred 73 rokov. K pamätnej tabuli osadenej na budove OcÚ spoločne prikladajú veniec zástupcovia obyvateľov obce. (zdroj: gemerskapolooma.sk)
Revúca - Vo štvrtok predpoludním, 25. januára 2018 sa v okresnom meste stredného Gemera Revúcej pri pamätníku na Námestí slobody konala spomienková slávnosť pri príležitosti osláv 73. výročia oslobodenia mesta. Osláv sa zúčastnili: primátorka mesta Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Buchta, prednosta Okresného úradu Revúca Peter Balogh, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej Ján Kochan, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Kolesár, ďalší pozvaní hostia, zástupcovia mesta, členovia Základnej organizácie SZPB v Revúcej, žiaci a študenti revúckych škôl. Prvé jednotky oslobodzovacej armády vstúpili do chotára Revúcej 23. januára 1945. Ustupujúce nemecké vojská počas bojov o mesto zničili elektráreň, pílu, podpálili sklady a vyhodili most v meste. Ráno 25. januára 1945 sovietski a rumunskí vojaci 2. ukrajinského frontu mesto oslobodil a začala sa dlhá cesta sčítavania strát a obnovy zničenej Revúcej. (zdroj: revuca.sk)
Tisovec - Občania Tisovca si dňa 28. januára 2018 pri Pomníku SNP na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa pripomenuli 73. výročie oslobodenia. Organizátormi slávnostnej pripomienky výročia boli mesto Tisovec a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na pripomienke výročia sa zúčastnila delegácia z družobného mesta Tăuții-Măgherăuș v Rumunsku, ktorú viedol primátor mesta pán Anton Ardelean. Uctiť pamiatku obetí si prišli aj poslanci MsZ v Tisovci, členovia SZPB v Tisovci a Rimavskej Píly. Prítomní boli aj zástupcovia Klubu vojenskej histórie Ostrô na čele s Andrejom Kováčom, ktorí v historických rumunských uniformách držali čestnú stráž a vystrelili čestnú salvu. Hymny – rumunskú, slovenskú i európsku – ako i Pochod hrdinov zahrali členovia dychovej hudby Fanfara Stibina z Rumunska.
MG od + mm
Fotografie: DMS Rožňava, mestodobsina.sk, Ondrej Greško, K. Kvetková, M. Slabej.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.