Láske k ľudovej piesni priviedol nielen svoju dcéru Ivanku ale mnoho ďalších talentovaných detí. Za najväčší úspech možno považovať účasť na medzinárodnej prehliadke víťazov celoslovenského kola súťaže Melódie priateľstva, ale aj víťazstvo v televíznej súťaži Talent 1977 v Košiciach a víťazstvo v celoslovenskej televíznej súťaži Rozlety v Bratislave. Vystupoval v televíznej relácii Lastovička a v slovenskom rozhlase. Boli to stovky prvých, druhých a tretích umiestnení. Za dlhoročnú pedagogickú prácu bol ocenený zlatou medailou svätého Gorazda a vyznamenaniami za rozvoj okresu a kraja.
V roku 1992 sa podieľal aj na založení detského folklórneho súboru pod názvom Polomšok. Bol jeho umeleckým vedúcim. Pod jeho vedením sa deti zúčastňovali medzinárodnej prehliadky sólových spevov v Nitre.
Pán Hanuštiak mal svoj podiel aj na nahrávaní polomských piesní v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici.
Spolu s manželkou Zuzkou vydali zborník ľudových piesní "Povedzže mi, milá, milenká", ktorý obsahuje 111 piesní napísaných v polomskom nárečí. V rámci projektu Gemerského osvetového strediska "Čo starí pamätajú, mladí zachovajú" vyšla magnetofónová nahrávka Ej, lúčka, lúčka, kde ako akordeonista doprevádzal sólistov. Istý čas pôsobil aj vo folklórnej skupine Dolina.
Členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome je už dlhé roky a pôsobí v nej až doteraz. Azda najväčšiu radosť mal, keď sa mupo znovuoživení MO MS v roku 1997 podarilo založiť matičný miešaný spevokol Svornosť, v ktorom bol dirigentom.
V jeho repertoári sme našli slovenské hymnické piesne v rôznych úpravách, slovenské ľudové piesne, ale aj ľubozvučné úpravy Mozartových skladieb. Zúčastňovali sa na mnohým matičných kultúrnych či folklórnych podujatiach nielen v rámci kraja, ale aj Slovenska. Na 3. celoslovenskej prehliadke matičných spevokolov v Levoči obsadili tretie miesto.
V roku 2013 dostal ocenenie Národného osvetového centra za dlhoročnú folklórnu činnosť a za mimoriadne aktívnu činnosť pre Maticu slovenskú bol ocenený Zlatou medailou.
Aj na dôchodku rozdáva svoje bohaté skúsenosti. Dôkazom je aj 1. miesto sólovej speváčky v krajskej súťaži „Zahrajže mi, zahraj“ a účasť na celoslovenskom kole v Habovke.
Za to všetko mu patrí nielen obdiv, ale aj vďaka.
Mária Antalová
Foto: Tatiana Tomková
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a