prevzal velenie od generála Goliana a tri týždne stál na čele hrdinsky bojujúcich povstaleckých vojsk. Po potlačení Povstania boli obaja slovenskí generáli zajatí a odvlečení do Berlína. Stopy po oboch sa strácajú na jar 1945 v nacistickom koncentračnom tábore Flossenbürg.
Generál-hrdina Rudolf Michal Viest sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. Na Gemeri prežil svoje najkrajšie roky – detstvo aj mladosť, vychodil ľudovú i meštiansku školu. Rodina sa odsťahovala, keď mal Viest 15 rokov. Z veľkej vojny sa vrátil ako legionár a v 20. a 30. rokoch ako dôstojník generálneho štábu plnil v čs. armáde viaceré významné funkcie. V roku 1928 bol povýšený na plukovníka, v júli 1933 na brigádneho a 1. januára 1938 na divízneho generála. Až do zaniknutia prvej republiky bol jediným Slovákom generálom v čs. armáde. Vznik Slovenského štátu prijal Rudolf Viest s nevôľou, a tak na jeseň 1939 emigroval do Francúzska, kde sa stal členom Československého národného výboru v Paríži. Do denníka napísal: „Odchádzam preto, aby som aj ja svojimi slabými silami mohol prispieť k víťazstvu pravdy. Moje svedomie, moje presvedčenie, moja legionárska minulosť mi kážu tak urobiť.“ Neskôr odišiel do Veľkej Británie, kde zastával dôležité politické funkcie v exilovej československej vláde v Londýne.
Mesto Revúca na podnet primátorky MVDr. Evy Cireňovej pripravilo v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava a Základnou organizáciou SZPB gen. Viesta v Revúcej novú expozíciu venovanú svojmu rodákovi armádnemu generálovi in memoriam Rudolfovi Viestovi v Múzeu PSG. Spomienkové podujatie so slávnostným otvorením výstavy sa uskutočnilo 28. septembra 2018 dopoludnia za účasti hostí. Vojenskú delegáciu 2. mechanizovanej brigády Pozemných síl OS SR v Prešove, ktorá nesie čestný názov Mechanizovaná brigáda generála Rudolfa Viesta, viedol veliteľ brig. gen. Ing. Martin Stoklasa, MSc. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zastupovali: predseda Ing. Pavol Sečkár, PhD., podpredseda ÚR SZPB Ing. Norbert Lacko a predseda ZO SZPB v Revúcej JUDr. Ján Kochan. Súčasťou programu bol umelecký fíčer „Moje svedomie mi tak káže“ a pietne akty pri symbolickom hrobe, rodnom dome a buste generála Viesta na námestí pred Kohútom.
Juraj Genčanský, MsKS
Fotografie: Peter Poboček
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-