V rodisku Jura Hronca, v severogemerskej obci Gočovo, sa v sobotu 7.12.2019 stretla početná skupina jeho rodákov, obdivovateľov, nasledovníkov a pokračovateľov jeho diela, kultúrna verejnosť, aby si v slávnostnej a zároveň pietnej atmosfére pripomenuli nielen životné peripetie Jura Hronca, ale najmä jeho obdivuhodné dielo, ktoré ani po mnohých rokoch neupadá do zabudnutia. Pozoruhodné sa stali i reminiscencie na Hronca, ako na jedného z mnohých predkov Gočovanov. Nikdy sa nevzdal spolupatričnosti s komunitou, z ktorej pochádzal, a o to radšej sa medzi svojich rodných vracal.
Slávnostné popoludnie sa nieslo v znamení stretnutia hostí i domácich na miestnom cintoríne. Spomienkové kytice na jeho hrob položili predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS Marián Gešper, krajská predsedníčka MS Zlatica Halková, starosta Gočova Milan Mlynár, zástupcovia nadácie Novohradská pri Gymnáziu Jura Hronca z Bratislavy, predstavitelia MO MS z Rožňavy a okolitých obcí, domáci, Gočovania.
Gočovský Kultúrny dom sa stal dejiskom spomienkovej slávnosti na počesť človeka, ktorý Gočovo preslávil. Symbolicky sa mu za to odmenila miestna folklórna skupina Gočovan, cirkevný spevokol pri cirkevnom zbore ECAV, odznela prednáška Kristíny Pakesovej, ktorá tentokrát vyzdvihla najmä pedagogické smerovania akademika Jura Hronca. Na svojho predka sa rád rozpamätúval i jeho prasynovec prof. Ondrej Hronec, ktorý so slávnym strýkom trávil interesantné časy nielen v detstve, ale najmä počas študentských rokov. Prihovoril sa aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vyzdvihol jeho prínos v matičnej práci, hlavne na pôde vedeckého zmýšľania, ako aj predsedu Matice slovenskej v rokoch 1945 – 1954.
Jur Hronec bol a navždy zostane spätý nielen so slovenskou matematickou vedou, ale v neposlednom rade so svojím rodiskom a rodákmi. Bol a zostáva ich súčasťou.
Aj preto svetlo sveta uzrela pôsobivá publikácia Gočovské dvory a ľudia v nich... autorov Ondreja Hronca a Zuzany Palackovej. Medzi čitateľskú verejnosť, medzi početné generácie Gočovanov, Gemerčanov ju slávnostne odprevadili všetci účastníci stretnutia, ktoré sa konalo práve pri spomienke a na počesť Jura Hronca.
Vyvrcholením slávnostného spomienkovéhopodujatia boli v nedeľu 8.12.2019 služby Božie v evanjelickom a. v. kostole v Gočove. Prítomným krásne zaspievala vokálna skupina 4G pod vedením Ivana Nemčoka a s výstižnou kázňou sa prihovorila zborová farárka Martina Gdovinová. Príležitosť pozdraviť rodákov a vzácnych hostí si nenechaj ujsť ani prof. Ondrej Hronec.
Ďakujeme za krásne chvíle prežité počas dvoch dní spomienkovej slávnosti na nášho velikána Jura Hronca.
Daniela Hroncová-Faklová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-