Osobnosť je človek výnimočných kvalít, zvyčajne s významným postavením v spoločnosti. Človek, ktorému charakterové vlastnosti umožňujú chovať sa neobyčajne a vykonávať významné skutky. A takým človek bol aj revúcky rodák, statočný vlastenec, predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť Slovenského národného povstania, armádny generál Rudolf Michal Viest.
Novodobé dejiny, ktoré sa v tom období spájajú s bojom za slobodu a spravodlivosť, nám priniesli jednu z najvýznamnejších osobností vojenských dejín, ktorej životné medzníky i zaujímavá kapitola vojenskej kariéry ovplyvnili vývoj života v našom meste i celej spoločnosti.“
A práve o živote a životných medzníkoch R. Viesta vypovedala dokumentárna esej Fragmenty zo života generála v podaní Juraja Genčanského a tanca tanečníkov z Mestského domu kultúry.
Osobnosť generála Viesta a jeho úlohu v našich dejinách vyzdvihol v príhovore plukovník Ondrej Vaško z 2. Mechanizovanej brigády v Prešove. Vojenská jednotka je od roku 2007 nositeľom čestného názvu Mechanizovaná brigáda generála Rudolfa Viesta a jej príslušníci pravidelnou účasťou na spomienkových akciách na armádneho generála šíria dobré meno nášho rodáka a mesta Revúca.
Rozkazom ministra obrany SR o udelení vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení bolo Mestu Revúca udelené ocenenie – Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny. Ocenenie primátorovi mesta odovzdal vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov ministerstva obrany Richard Zimányi.
Hostia sa neskôr presunuli k rodnému domu Rudolfa Viesta a do záhrady Múzea Prvého Slovenského gymnázia, kde predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár odovzdal Pamätné medaily Rudolfa Viesta členom SZPB a priamym účastníkom Povstania. V historickej budove PSG sa nachádza stála expozícia generála Viesta, a tu, blokom starých vojenských piesní v podaní Viktora Brádňanského, sa spomienková slávnosť skončila.
V predvečer spomienkovej slávnosti sa v Mestskom dome kultúry premietal celovečerný dokumentárny film RTVS Slovenské národné povstanie, ocenený v niekoľkých súťažiach, kde komentár nahovoril Dušan Jamrich.
Povstanie v auguste 1944 rozdelilo Slovákov – a rozdeľuje ich dodnes! Podľa niektorých išlo o jednu z mála historických udalostí, na ktorú môžeme byť hrdí, keď Slováci a mnohí zahraniční antifašisti vystúpili so zbraňou v ruke na obranu slobody a demokracie. Tento postoj je v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom väčšiny národa v rozhodujúcich okamihoch našich dejín. Historický fakt je, že povstalecká armáda bola porazená, ale bola to porážka v boji – NIE KAPITULÁCIA! SNP bolo skúškou, previerkou duchovnej a morálnej zrelosti národa, jeho túžby bojovať za slobodu a obetovať jej to najcennejšie. A to bolo nesmierne dôležité pre kryštalizáciu étosu národa, pretože Slováci, ako ukázal tok času, ním získali určitú potrebnú hrdosť, hrdosť postaviť sa proti násiliu aj za cenu straty tisícov životov.
Katarína Kvetková, foto: Foto Rolinec
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-