Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), respektíve Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) – ktorý je zložený z členov, ktorí sú menovaní obcou po absolvovaní základnej odbornej prípravy.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) je základným článkom DPO SR, ktorá je občianskym združením. Všetci členovia vykonávajú povinnosti bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Dobrovoľník je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných povinností.
Všetci členovia DHZM Jelšava sú aj členmi DHZ Jelšava a vykonávajú rôznorodú dobrovoľnú činnosť hlavne v prospech obyvateľov nášho mesta, čo sa týka zásahovej činnosti, ale aj mimo neho.
V tomto neľahkom období život dobrovoľných hasičov je o to náročnejší, že okrem bežných povinností pomáhajú aj pri riešení núdzovej situácie s koronavírusom.
V mesiaci apríl 2020 jednotka DHZM Jelšava zasahovala 5-krát. Trikrát v meste Jelšava pri požiari suchej trávy na prelome ulíc 9. mája a Armádnej, požiari čiernej skládky na Kejďáku a pri požiari nosnej konštrukcie strechy na Tomášikovej ulici. Jeden zásah bol v obci Magnezitovce pri požiari garáže, jeden zásah v Revúcej pri požiari drevenej hospodárskej budovy. Na oba zásahy mimo mesta členovia DHZM vyslalo krajské operačné stredisko Banská Bystrica.
Okresné riaditeľstvo HaZZ v Revúcej vyhlásilo čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme (50 m od hranice lesného pozemku) v územnom obvode okresu Revúca od 9. apríla 2020 od 15.00 hod. do odvolania. V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti. Fyzickým osobám sa na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme zakazuje najmä:
- fajčiť, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety, alebo používať otvorený oheň,
- vypaľovať porasty bylín, kríkov, stromov,
- spaľovať horľavé látky.
Dňa 17. 04. 2020 členovia DHZ Jelšava vykonali preventívne protipožiarne kontroly v bytových domoch 331, 332, 333 a 334 na Ulici 9. mája. Okrem zistených nedostatkov, ktoré odstráni správca bytových domov, vyzývame nájomcov, respektíve vlastníkov, aby udržiavali poriadok v spoločných a pivničných priestoroch, čím uvoľnia únikové cesty v prípade požiaru.
- Dňa 25. 04. 2020 boli vykonané dohliadky po požiaroch na Kejďáku a na uliciach Tomášikovej a Muránskej.
- Od 27. 03. 2020 sa vykonáva hliadkovacia činnosť 2-krát denne.
Mesto Jelšava prijalo rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. Jednou z opatrení bolo aj vykonávanie preventívneho dezinfekčného postreku, ktorý vykonávali dobrovoľní hasiči v Zariadení opatrovateľskej služby a na autobusových zastávkach a detských ihriskách – 31. 03., 03. 04., 09. 04., 15. 04., 20. 04., 23. 04. a 27. 04.
Mesto Jelšava má zriadenú ohlasovňu požiarov na telefónnych číslach:
- Mestský úrad, Námestie republiky 499
- počas úradných hodín 058/44 82 631
- mimo úradných hodí 0908 250 333
- Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava, Hasičská zbrojnica, Tomášikova 470, 0907 358 784
Tieto kontakty sú zverejňované v mesačníku JELŠAVAN každý mesiac.
Grabriela Jakubecová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-