streda, 02 jún 2021 15:25

Stopäťdesiat rokov uplynulo od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku

Napísal(a) MG od
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Stopäťdesiat rokov od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku uplynulo 2. júna 2021. Bol známy pod pseudonymom Hostivít Tisovský. Narodil sa 4. decembra 1843 v Tisovci. Vyrastal v rodinnom kruhu národnouvedomelého učiteľa Daniela Lojku. Základné vzdelanie získal v rodisku, odkiaľ odišiel na gymnázium v Rimavskej Sobote, ale do tretej triedy už nastúpil v Levoči. V tom období levočské gymnázium nemalo takú úroveň ako v časoch štúrovských. Preto bolo treba hľadať školu s vyššou úrovňou, ako o tom píše Lojkov priateľ Ivan Branislav Zoch: „Tu rozletel sa chýr po Slovensku o znamenite vtedy zriadenom gymnáziu v Těšíne. Mnoho starostlivých otcov putovalo do Těšína. I rozvlážlivý otec Hostivítov, trebárs mu to ohľadom na materiálny stav i ťažko padlo, rozhodnul sa za Těšín a doviezol tu oboch synov svojich v jeseni r. 1856.“ To sú slová, ktoré do knižky Revúca – kolíska slovenského stredného školstva, napísal známy revúcky autor Dušan Dubovský.

V súčasnosti, keď si spomíname na Gustáva Lojku, je osožné spomenúť o. i. aj to, že tisovskí rodáci pred dvomi rokmi obnovili hrob na miestnom cintoríne, aby tak preukázali úctu tomuto slávnemu predchodcovi. Podarilo sa im to vďaka dotácie z Úradu vlády SR. Fotografiu opraveného hrobu Gustáva Lojka Hostivíta Tisovského, ktorý zrekonštruovali v r. 2019,  nám poslala pracovníčka z knižnice, ktorá v svojom názve nesie meno ďalšieho významného človeka pochádzajúceho z tejto časti Slovenska – Mestská knižnica Augusta Horislava Škultétyho. Od roku 2016 v Tisovci, na počesť G. Lojka, prebieha obnovená každoročná prehliadka divadelných súborov Gemera-Malohontu, pod názvom Lojkov divadelný Tisovec. 

Prikladám aj zopár veršíkov zo zbierky básní, ktoré pochádzajú z pera Gustáva Lojku Hostivíta Tisovského a vyšli tlačou v Skalici v roku 1871, nákladom Jozefa Škarnicla.

 

                                             Jar

Už je sniežok biely ztopený,

Už je pníčok sviežy, zelený:

Sad i lúka pestro prekvetá,

Dievča venčok vonný upletá.

 

Už je ľadík hladký ztopený,

Už je jarčok skočný, zvlnený:

Dievča plátno husté vystiera,

Za šuhajom bystro nazerá.

                  

Teplo – ticho v živej prírode,

Valach s oviec stádom v slobode,

Dáždik vlažný z nebies popŕcha,

Hrom zaduní hlasno kol vrcha.

 

Vidzte dúhu – nebe modravé,

Lúče slnca, zlaté – mlhavé!

Kvapky lesklé visia s konárov -

Ptáci v letu – sem sa do párov?

 

Hor sa k spevu driečny mládenče!

Hor sa k tancu Slávy dievčence!

Nech sa národ dobrý raduje,

A nepriateľ zhubný banuje.

 

Čítať 94 krát Naposledy zmenené štvrtok, 03 jún 2021 13:26

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.