Za členov Pléna ÚzO DPO boli zvolení: Tibor ALBERTI, Sirk, Zoltán GYŐRI Gemerská Ves, František KASPER Muránska Dlhá Lúka, Miloš KEDER Revúčka, Miroslav KOVÁČ Jelšava, Tibor KOREŇ Magnezitovce, Katarína KRŠTIEŇOVÁ Muráň, pplk.,Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca, Milan TAKÁČ Rákoš.
Do Územného výboru DPO SR boli zvolení: Ladislav JAKAB Hucín, Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava, Ján MELICHER Muráň, Ing. Tomáš OGURČÁK Ratková, mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ, Ladislav ÜVEGES Držkovce, Ing. Pavol ZAPLETAL tajomník ÚzO DPO.
Kontrolná a revízna komisia ÚzO DPO SR bude pracovať v zložení:
Predseda: Andrej HUDÁK Magnezitovce
Členovia: Ľubomír MESJAR Lubeník, Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany.
Za predsedu ÚzO DPO SR bol zvolený Ján MELICHER Muráň.
Za delegáta na Republikové valné zhromaždenie DPO SR bol delegovaný Ing. Pavol ZAPLETAL Jelšava.
Za zástupcu v Sneme DPO SR bol zvolený Ján MELICHER Muráň.
Valné zhromaždenie zvolilo Aktív Zaslúžilých členov DPO SR Revúca v zložení:
Predseda: Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Podpredseda: Karol KARÁRO Rákoš
Člen: Ľubomír KISEL Lubeník.
Záver patril rozpracovaniu činnosti ÚzO DPO SR v Revúcej na roky2022 - 2027 – predniesol Ján Melicher a správe mandátnej a volebnej komisie, ktorú predniesol Andrej Hudák.
Na Valnom zhromaždení boli odovzdané aj vyznamenania.
Pamätnú medailu k 100. výročiu založenia ZHJ na Slovensku si prevzali:
Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Andrej HUDÁK Magnezitovce
Ladislav JAKAB Hucín
Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava
Miloš KEDER Revúčka
Karol KARÁRO Rákoš
Ľubomír KISEL Lubeník
Katarína KRŠTIENOVÁ Muráň
Ján MELICHER Muráň
Ľubomír MESJAR Lubeník
pplk., Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca
Ing. Michal NIŽNÍK Kameňany
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Ing. Tomáš OGURČÁK
mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ Revúca
Tibor VICZÉN Držkovce
Ladislav ÜVEGES Držkovce
Ing. ZAPLETAL Pavol Jelšava
Bronzovú medailu – Čestný funkcionár získali:
Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Andrej HUDÁK Magnezitovce
Karol KARÁRO Rákoš
Ľubomír KISEL Lubeník
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Tibor VICZÉN Držkovce
Medailu za spoluprácu III. stupňa:
pplk., Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca
mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ Revúca
Čestné uznanie DPO SR bolo udelené:
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Ing. Pavol ZAPLETAL Jelšava
Bronzovú medailu Vojtecha Nemáka:
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Ján MELICHER Muráň
Bronzovú medailu sv. Floriána:
Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava
Ladislav ÜVEGES Držkovce
Medailu Za príkladnú prácu: Martin NEMOGA Lubeník
Medailu Za mimoriadne zásluhy: Ing. Michal NIŽNÍK Kameňany
Gabriela Jakubecová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-