Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 20.
Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
– Ševcovská – 5-krát
– 9. mája, Teplická, Kejďák, Teplá Voda, Jesenského – 2-krát
– Medzník, Odkalisko, Mníšanská, Muránska, Armádna, Hrádok po jednom raze.
Okrem mesta Jelšava sme zasahovali aj v nasledovných obciach na vyzvanie KR HaZZ:
– Hucín, Lubeník – po 3-krát
– Gemerské Teplice – 2-krát
– Revúcka Lehota, Gemerský Sad, Ratkovské Bystré, Kameňany, Levkuška, Revúca, Magnezitovce po jednom raze.
Na zásahy bola použitá technika:
– CAS 32 TATRA T 815 44-krát,
– CAS 15 IVECO DAILY 18-krát,
– DA MITSUBISHI 14-krát,
– PP 20 ŠKODA RTHP 2-krát
– Štvorkolka a protipovodňová súprava raz.
Počas roku 2022 zasahovalo 19 členov DHZM Jelšava. Spolu zasahovali 544,12 hodín. Počas zásahov boli vyčíslené priame škody vo výške 8.000,- eur, uchránené hodnoty boli za 5.000,- eur a náklady na PHM boli 3.643,47 eur. Priame škody a uchránené hodnoty v zásahoch, kde sa zasahovalo v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej, vyčísľovalo OR, a tieto hodnoty nie sú zahrnuté v tejto štatistike.
Štyria členovia DHZM Jelšava sa prihlásili do služby na štátnu hranicu s Ukrajinou vo Veľkých Slemenciach, do ktorej boli zaradení na 24-hodinovú zmenu o 7.00 hod 30. marca do 7.00 hod 31. marca. Členovia vykonávali práce podľa pokynu koordinátora na štátnej hranici.
Gabriela Jakuibecová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-