Základnou ideou pri komunikácii s docentom Jánom Triaškom, vedúcim katedry maľby na Akadémii umenia, bolo poskytnúť mladým výtvarníkom priestor na tvorbu priamo v teréne. Možnosti, ktoré sa v regióne Gemer otvorili po vyhlásení mesta Revúca za mesto kultúry 2022, pomohli tieto predstavy zhmotniť. Workshop pre 12 študentov druhého ročníka maľby a grafiky v rámci predmetu maliarske techniky a technológia sa uskutočnil posledný septembrový týždeň, od 26.9. do 2.10.2022. Združenie Gotická cesta počas prvých dvoch dní pripravila exkurziu v stredovekých kostoloch regiónu, aby sa študenti zoznámili s prácou majstrov pravej talianskej fresky priamo v samotných pamiatkach. Lokality ako Ochtiná, Koceľovce, Štítnik, Henckovce, Rákoš, Šivetice či Kameňany boli doplnené aj ďalšími miestami s akcentom na banícku históriu Gemera a Malohontu. Najdôležitejšou úlohou bolo predstaviť podmienky a postupy, s ktorými stredovekí maliari pracovali.
Teoretické informácie z lokalít študenti v ďalšej fáze pod vedením odborných lektorov v priestoroch rozpracovali do návrhov. Hlavným zameraním tvorby bolo použitie techník pre mladých umelcov doteraz neznámych, a teda pochopenie a osvojenie si ďalšieho technologického postupu. V kreatívnej časti študenti pracovali s čerstvou vápennou omietkovou vrstvou a zapúšťaním prírodných pigmentov na vopred pripravené rámiky s omietkou.
„Workshop bol pre študentov inšpiratívny, keďže obyčajne nemajú veľa možností učiť sa priamo v teréne. Entuziazmus pri tvorbe je neporovnateľný s klasickými učebnými priestormi a študenti budú pri práci s historickými technikami z tejto skúsenosti čerpať ešte veľmi dlho,“ prínosy podujatia priblížila maliarka a lektorka Jana Farmanová z Akadémie umení.
Peter Palgut zo združenia Gotická cesta: „Sme naozaj radi, že sa nám takúto spoluprácu podarilo zorganizovať a začať tak so vzdelávacími aktivitami, ktoré majú priblížiť naše kultúrne hodnoty a umenie európskych kvalít aj mladej generácii a oživiť ich tak pre širokú verejnosť.“
Samotná forma výtvarných diel je zo svojej podstaty zaujímavá a návštevníkom výstavy ponúkne iný rozmer pohľadu nielen na súčasnú tvorbu študentov, ale aj na stáročné fresky z gotických chrámov. Špecifická farebnosť prírodných pigmentov na vápennom podklade v súlade s gotickými motívmi a inšpiráciami vyvoláva prirodzenú emóciu. Výstava je tak určená aj širokej laickej verejnosti. Vernisáž sa uskutočnila v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej v pondelok 12.12.2022 o 17:00 hod.
Peter Palgut
organizátor workshopu
Združenie Gotická cesta
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-