 Škvrny salamandry-1.jpg)
Umenie (33)
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.
Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Gregoriánsky chorál odštartuje jesenné aktivity v Brdárke
Napísal(a) Lucia Grznár Kormošová
(Brdárka, 4. septembra 2024) Hornogemerská obec, známa ako „Čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, bude v sobotu 7. septembra 2024 hostiť milovníkov gregoriánskych spevov. Skúsený choralista a lektor Marek Klein tu povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana. Jesenný program, ktorý pripravuje pre širokú verejnosť v Brdárke miestne občianske združenie Alter Nativa bude predmetom ďalšieho príspevku. Už túto sobotu 7. septembra 2024 sa v Brdárke v čase 9:00 – 16:00 uskutoční workshop na tému Gregoriánsky chorál. „Cieľom nášho workshopu je oboznámiť účastníkov s gregoriánskym chorálom po stránke teoretickej, historickej, ale najmä praktickej – zapojením sa do spevu. Program bude prispôsobený stupňu pokročilosti jednotlivých účastníkov tak, aby si, v rámci možností, každý prišiel na svoje.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Tvorbu Ivony Ďuričovej, najmä detskej literatúry, zdobia dve zlaté a jedna platinová kniha
Napísal(a) MG od
S našou majsterkou slova vo veršoch či rýmoch Ivonou Ďuričovou, gemerskou rodáčkou z Rožňavského Bystrého a žijúcou pri Bratislave v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa svojou tvorbou častejšie prejavuje ako skúsená autorka najmä detskej literatúry, sme sa pomerne pravidelne stretávali na internetovej stránke Maj Gemer. Básnenie, Zápisky z vodných znamení, Eromantické láskovníky, Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, Moja najmilšia knižka, Učíme sa písať číslice, Zvieratká z abecedy, Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky, Vtáčie dobrodružstvá, Vesmír a pehy. To bol začiatok titulov pekne sa rozmnožujúcej zbierky jej kníh. Pre našu známu autorku sme opäť pripravili niekoľko otázok.
Vieme, pani Ďuričová, že ste odvtedy ako Vám vyšla knižka Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky nezaháľali a svoju tvorbu ste obohatili o ďalšie zaujímavé tituly. A to i napriek tomu, že ste prežívali menšie turbulencie pri zmene zamestnania. Ako to vlastne bolo v tom období s Vašou tvorbou? Môžete nám priblížiť niektoré skutočnosti?
Príďte sa zoznámiť s argentínskym tangom do jedinečných priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Umelecká skupina Art Inn spolu s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pre vás pripravili jedinečný tanečný večer. Na vašu spoločnosť sa tešia 12. 8. 2023 (sobota) od 17:00 do 22:30 hod.
Pripravili sme pre Vás úvodnú hodinu argentínskeho tanga, ktorú povedú taneční lektori Silvia a Karol Švajčíkovci: „Snažíme sa osloviť bežných ľudí a dať im možnosť vydať sa na cestu spoznávania s týmto krásnym, hlbokým a zároveň aj vášnivým tancom, ktorý keď sa tancuje v prítomnosti a dušou, je plný objatia a porozumenia aj bez slov.. a po tom vlastne všetci túžime.“
Medzinárodný maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 v roku XXIV. výročia
Napísal(a) E. Tományová
V dňoch 5. – 12. augusta 2023 sa v Rožňave uskutoční 24. ročník Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava, ktorý od roku 2017 nesie meno jeho zakladateľa Józsefa Basku. Miestom konania stretnutia výtvarných umelcov je vilka v Rožňavských kúpeľoch.
Maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 organizuje v rámci úspešného projektu Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré nadviazalo na rožňavské MLYNY konané v rokoch 1997 – 2011. Iniciátorom, zakladateľom, dlhoročným organizátorom a aktívnym účastníkom tábora bol akademický maliar, národný umelec a rodák z okolia Rožňavy József Baska (1935 – 2017), ktorý žil a tvoril v Budapešti.
Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
Viac...
Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste
Napísal(a) L. Vranová
Vo štvrtok 13. júla 2023 sa Letný SLOVOMfest v Robotníckom dome v Banskej Bystrici presunul pre jemne daždivé počasie z nádvoria do sály. S pribúdajúcim šerom, vznikala komornejšia atmosféra. Priestory, výzdoba a javisko... V sále akoby zastal čas a ja som s odhodlaným nádychom takmer po tridsiatich rokoch vkročila dnu. Dnes nesúc si zopár vlastných obrazov pod pazuchou.
SLOVOMfest je stretnutie umelcov s myšlienkou "TVORIŤ A SPÁJAŤ". Prvýkrát zrealizoval tento projekt Marcel Páleš ako nultý ročník v roku 2013. Šlo o dvojdňové podujatie, na ktorom sa zúčastnilo sto umelecky aktívnych ľudí. Potom sa konal ešte dva roky po sebe. Po niekoľkoročnej prestávke sa Letný SLOVOMfest konal opäť v júli 2021 ako oslava desiateho výročia založenia Generácie nula. A odvtedy sa organizuje pravidelne.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Napísal(a) P. Palgut
Kostoly so značkou Európske dedičstvo sa stávajú miestom inšpirácie mladej generácie umelcov. V rámci projektu združenia Gotická cesta a Akadémie umení v Banskej Bystrici sa pod hlavičkou Prepni na Revúcu – Mesto kultúry 2022 uskutočnil týždňový workshop určený študentom výtvarného umenia. Jedinečné výsledky prác si môže verejnosť pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej od 12.12.2022 do 31.1.2023 počas prebiehajúcej výstavy Gotická freska ožíva.
Fresková výzdoba v stredovekých kostoloch, stará v niektorých prípadoch až 7 storočí, môže aj v dnešnej dobe poskytovať inšpiráciu súčasnému umeleckému svetu. Myšlienka terénneho workshopu pre študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici vznikla pri tvorbe dlhodobého plánu pre 12 lokalít Gotickej cesty, ktorým bola v roku 2022 udelená značka Európske dedičstvo.
Verše zo zbierky básní Martiny Meriačovej "Nechávam tu seba" preniesli na plátna
Napísal(a) Martina Saganová
Štvrtok podvečer 30. mája 2019 v Revúcej sa niesol v znamení umenia a hudby. Tento úžasný koktail, ktorí nám umelci namiešali, bol pohladením oka a duše. Čarovnú atmosféru dotváralo podkrovie Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde sa toto vydarené podujatie konalo. Mladá talentovaná spisovateľka, Martina Meriačová, inšpirovala svojou poéziou maliarky Evu Wilson, Katku Molnárovú a Evu Grendelovú, ktoré verše z jej zbierky básní, Nechávam tu seba, preniesli na svoje plátna. Podkrovím sa niesol prednes poézie, sprevádzaný hudobným doprovodom JAZZ TRIO a oku lahodiacim výtvarným umením. Táto magická kombinácia všetkým doslova učarovala a nezabudnuteľný zážitok bude ešte dlho rezonovať v našich srdciach.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-