Úsmevy, zvítanie, vrúcne podania rúk a nové tváre, ktoré okamžite cítili, že majú nielen čo ponúknuť, ale aj rovnakú vlnovú dĺžku naladenú na umenie. Úplne prirodzene si našli spoločnú reč. Nebola som asi jediná po prvýkrát na zozname SLOVOMfestu Marcela Páleša, dramaturga a moderátora v jednom, ktorý dopredu presne vedel, čo svojím výberom rozdúcha v protagonistoch i divákoch.
Zišlo sa nás tu neúrekom. Cez výtvarníkov, básnikov, prozaikov, aforistov, glosátorov, až po hudobníkov. Mnoho šikovných mladých i starších už ostrieľaných "harcovníkov"... Po úvodnom slove moderátora a prvom hudobnom čísle, som sa ocitla na javisku a pár slovami opísala ukážku vybraných obrazov z mojej výtvarnej tvorby. Marcel Páleš v rozhovore so mnou prezradil niečo aj o básňach, ktoré píšem a uverejňujem na blogu. Jednu z nich, z práve rozpracovanej zbierky Štyri živly vo mne s názvom: Som zem, som predniesla.
Vrátiac sa medzi divákov, stala som sa účastníčkou úžasného predstavenia.
Básne, ktoré predniesli Medard Slovík, Klaudia Rybovičová, Miroslav Kapusta a Gabriela Grznárová, vkrádali sa do mysle a pocity divákov umocňovali piesňami Roman Buhovecký, Nela Šajbanová, Ondrej Pelc, ale aj vážnou hudbou v mrazivom prevedení huslistiek Janky Macíkovej a Aleny Hermanovej. Slzy dojatia z vyznania krásneho vzťahu starého otca a vnučky pred "vyletením z hniezda" spôsobila u mnohých svojím vystúpením Lucia Vlčeková.
Smiech sme si dosýta vychutnali pri vtipných aforizmoch Ľudovíta Majera a glosách Jána Cígera, rovnako aj prózy Lenky Želonkovej rozprávajúcej zábavný príbeh o ceste vlakom.
 |
 |
 |
Prítomných úplne uchvátil pôsobivý herecký výkon Kláry Novotnej. Bodkou na záver sa stala známa pieseň Obyčajné slová z dielne Mekyho Žbirku a Mariky Gombitovej v podaní už spomínaných Romana Buhoveckého, Nely Šajbanovej, Ondreja Pelca, ktorí spolu s huslistkami Jankou Macíkovou a Alenou Hermanovou vždy ponechali divákom i účinkujúcim dostatok priestoru a času vstrebať i spracovať povedané a vnímať krásu rodnej reči aj v slovách, ktorých význam mladí často ani nepoznajú, pretože sa v bežnej reči dávno prestali používať a nahrádzajú sa inými, nie až tak ľubozvučnými.
Po skončení celého programu nebolo konca tlieskaniu a úsmevom. Nikomu sa vlastne ani nechcelo ísť... Ešte dlho sme sa zhovárali pri obrazoch piatich vystavujúcich, ktorí tiež dostali miesto na pódiu a priestor predstaviť svoju výtvarnú tvorbu – boli nimi Mária Chvostáčová, Jaro Pásler, Cyril Lunter, Lenka Vranová a Martin Vais.
Marcel Páleš spravil vskutku záslužnú a nezaplatiteľnú službu umeniu na Slovensku.
Od Bratislavy, krížom-krážom cez Banskú Bystricu, Zvolen, Oravu, Štítnik na Gemeri... až k Prešovu.
Autor článku: Mgr. Lenka Vranová
Foto: Miroslav Kapusta, Mária Chvostáčová, Lenka Vranová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-