V blízkom okolí Jelšavy, v starej baníckej obci Rákoš, stojí kostol ukrývajúci vzácne gotické maľby nielen v interiéri, ale čiastočne aj na vonkajších stenách. Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je ranogotická jednoloďová stavba z polovice 13. storočia. Nástenné maľby z obdobia od poslednej tretiny 14. storočia po druhú polovicu 15. storočia pokrývajú steny a klenbu presbytéria a takmer celú severnú stenu lode. Ide o kvalitnú freskovú maľbu, ktorú objednali pre kostol tunajší bohatí zemepáni Bubekovci. Na svojich cestách po severnom Taliansku v službách kráľa Ľudovíta Veľkého mali možnosť oboznámiť sa s najlepšími dielami talianskych majstrov, ktorých doviedli do Uhorska, aby im vyzdobili kostoly v Plešivci, Štítniku i v Rákoši. Severná stena lode je takmer na celej ploche pokrytá nástennými maľbami v troch horizontálnych pásoch. V hornom páse sú zobrazené výjavy zo Svätoladislavskej legendy – bojovníci kráľovskej družiny s kopijami na koňoch so sv. Ladislavom na čele v dynamickom výjave boja s Kumánmi. Na klenbe vo svätyni je zobrazený žehnajúci Tróniaci Kristus s anjelmi, štyria cirkevní otcovia a symboly evanjelistov. Na stenách svätyne sú zobrazení proroci, apoštoli a traja uhorskí kráľovskí svätci Ladislav, Štefan a Imrich. Freskovej výmaľbe stien víťazného oblúka dominuje veľmi dobre zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s troma tvárami. Tento nezvyčajný spôsob zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktorý neskôr zakázal tridentský koncil pre nápadnú podobu s pohanským Triglavom, sa objavuje na našom území, napríklad v Ochtinej a v spišskej Žehre. Na vonkajšej južnej stene kostola sa zachovali fragmenty maľby Madony s dieťaťom, časť pôvodne monumentálnej postavy sv. Krištofa, patróna putujúcich, a kľačiaca postava sv. Rúfusa, patróna kamenárov a baníkov.
Druhá poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm, vrátane perforácie. Motívom poštovej známky je oltárny obraz Sv. Juraja zabíjajúceho draka v kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom mesta Lubeník. FDC zobrazuje strednú časť oltára so scénou Zvestovania Panne Márii. Motívom FDC pečiatky je detail ornamentu z kostola. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky, FDC, FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je František Horniak. Jedna z najpôvabnejších stredovekých sakrálnych stavieb v Gemeri sa zachovala v obci Chyžné neďaleko Jelšavy. Kostol Zvestovania Panne Márii už z diaľky upúta vysokým murovaným štítom a masívnym ohradným múrom. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďový so štvorcovým presbytériom a pristavanou sakristiou. Obvodové steny a klenba presbytéria vrátane vnútornej steny víťazného oblúka sú na celej ploche pokryté nástennou maľbou datovanou do druhej polovice 14. storočia. Ich autorom je jeden z pomocníkov Majstra ochtinského presbytéria. V poslednej tretine 15. storočia získal panstvo Jelšava vrátane Chyžného rod Zápoľských. Vďaka nim sa súčasťou interiéru kostola stal vzácny vyrezávaný krídlový oltár z roku 1508, s ústredným súsoším
Zvestovania Panne Márii a s maľovanými dvojstrannými krídlami, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Centrálne sochy anjela a Márie sú bezpochyby dielom samotného Majstra Pavla. Oltárne maľby sa tematicky pridržiavajú mariánskeho zasvätenia kostola. Na otvorených krídlach sú to výjavy Navštívenie, Narodenie a Klaňanie Troch kráľov. Štvrtý obraz sv. Juraja zabíjajúceho draka má vzťah k donátorom kostola z rodu Bubekovcov. Na pašiovej strane oltára pri zatvorených krídlach sú výjavy utrpenia Panny Márie – Ukrižovanie a Snímanie z kríža. V predele je stvárnené oslavné Korunovanie Panny Márie, sprevádzané z dvoch strán postavami dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Ladislava. Hodnotný mobiliár kostola dopĺňa baroková kazateľnica z 1. pol. 18. stor. či drevená empora zdobená maľovanou rastlinnou ornamentikou. Rovnako hodnotný je aj zdobený kazetový strop z roku 1745. Organ z roku 1854 v klasicistickej skrini je doplnený barokovými sochami sv. Heleny a Barbory, ktoré boli pôvodne súčasťou barokovej úpravy oltára pred jeho reštaurovaním.
Ing. arch. Vladimír Ondrejovič
Tlačová správa

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-