Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe

utorok, 24 september 2024 15:11

Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe ^Doporučený

Napísal(a) G. Jakubecová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

1
2
3
4
5

(0 hlasov)

Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe

Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.

Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.

Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži, a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy. Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú.

Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPOSR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné zorganizovali v sobotu 21. septembra 2024 už XXXI. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Poradie družstiev bolo vylosované vopred, na stretnutí zástupcov okresov na Obecnom úrade v Chyžnom 3. septembra 2024. Súťaž sa konala na obecnom futbalovom ihrisku v Lubeníku.

Súťaž začala nástupom, na ktorom sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné, Ing. Vladimír Šándor odovzdal ocenenie Ing. Jánovi Šimonovi, ktorý sa po tom tiež prihovoril ku prítomným.

Po tom mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 9 družstiev, v kategórii ženy – 3 družstvá, v kategórii dorastenci – 3 družstvá, v kategórii dorastenky – ani jeden okres nemal zastúpenie.

Výsledky:

Dorastenci

Hrachovo (RS) 22,98 sek
Rudná (RV) 23,63 sek
Ratkovské Bystré (RA) 27,61 sek

Ženy

Muráň (RA) 45,82 sek
Koceľovce (RV) 46,76 sek
Kružno (RS) bez platného času

Muži

Rákoš (RA) 16,82 sek
Kružno (RS) 17,56 sek
Hrachovo (RS) 17,69 sek
Valice (RS) 18,38 sek
Teplý Vrch (RS) 19,08 sek
Ratkovské Bystré (RA) 19,59 sek
Hucín (RA) 21,60 sek
Chyžné (RA) 22,14 sek
Rožňava (RV) 32,34 sek.

Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny – Rimavská Sobota 33 bodov, Revúca 26 bodov a Rožňava 6 bodov. Putovný pohár v roku 2024 získal okres Rimavská Sobota. Na nástupe bola súťaž vyhodnotená. Víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť. ÚzO DPO SR Rimavská Sobota odovzdala Ďakovné listy všetkým dobrovoľným hasičským zborom, ktoré reprezentovali v tomto roku svoj okres na Gemerskom pohári. XXXII. ročník tejto súťaže bude v roku 2025 organizovaný v okrese Rimavská Sobota.

Poďakovanie patrí:

obci Chyžné a starostovi obce Petrovi Medvecovi, za spoluorganizáciu súťaže,
obci Lubeník za poskytnutie priestorov futbalového ihriska,
Zdravotnej záchrannej službe za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže,
Ľubomírovi Kolesárovi za zhotovenie štítkov na poháre,
OR HaZZ v Revúcej, Mestu Jelšava a Obci Muráň za poskytnutie techniky – dodávka vody,
všetkým objektívnym rozhodcom,
samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy, a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže.

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/item/12764-zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria270428365e

POHÁR STAROSTU OBCE CHYŽNÉ

Súťažná sobota 21. 09. 2024 pokračovala na futbalovom ihrisku v Lubeníku aj v popoludňajších hodinách pohárovou súťažou – 6. ročník o pohár starostu obce Chyžné. Súťažilo sa v kategóriách muži a ženy a do 1.500 m3 a nad 1.500 m3. Takmer všetky družstvá využili oba pokusy.

Výsledky do 1.500 m3:

– ženy

1. Muráň 26,55 sek
2. Koceľovce 33,78 sek

– muži

1. Rákoš 15,98 sek
2. Ratková 15,99 sek
3. Ratkovské Bystré 18,20 sek
4. Rimavská Píla 19,13 sek
5. Chyžné 19,30 sek
6. Rudná 24,34 sek
7. Hucín 32,87 sek

Výsledky nad 1.500 m3:

– ženy

Kružno – oba pokusy boli neplatné

– muži

1. Kružno 14,07 sek
2. Rákoš 14,16 sek
3. Ratková 14,80 sek
4. Ratkovské Bystré 15,31 sek
5. Chyžné 15,43 sek
6. Valice 15,86 sek

Starosta obce Chyžné Peter Medvec venoval aj Putovný pohár pre hasičské družstvo s najlepším časom. Tento pohár si na rok odniesol DHZ Kružno s časom 14,07 sek. Vyhodnotením skončila hasičská súťažná sobota v Lubeníku.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto súťaže.

Gabriela Jakubecová

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/item/12764-zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria3d6b44c4f9

Čítať 364 krát Naposledy zmenené streda, 25 september 2024 16:41

Zverejnené v DHZ

Viac z tejto kategórie: « Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

Pripomíname si v decembri

2024

1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.

Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-

8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.

Jozef Bahéry Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-

15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.

Imrich Oravecz

Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.

-MM-

18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.

Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-

18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.

Samuel Cambel Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-

20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.

Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-

20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.

Karol Adler Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-

23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.

Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-

25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.

Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-