pondelok, 11 marec 2013 11:34

Ján Pašiak: Z mojich spomienok na akademika Vladimíra Hajka Doporučený

Napísal(a) Ján Pašiak
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Akademik prof. RNDr. Vladimír Hajko, Dr. h. c. sa narodil 3. októbra 1920 v Krompachoch, zomrel 24. júla 2011 v Košiciach
V. Hajko svoje stredoškolské štúdium skončil v Tisovci, kde aj maturoval na Slovenskom štátnom gymnáziu. Po maturite študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor matematika a fyzika. V roku 1953 odišiel do Košíc na Vysokú školu technickú. Podieľal sa na vzniku Prírodovedeckej fakulty Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika, ktorej bol prvým dekanom a od roku 1969 bol rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, na ktorej pôsobil až do roku 1974. Okrem pedagogickej práce sa venoval aj vedeckému výskumu a stal sa v roku 1966 členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied (SAV) a v roku 1972 akademikom SAV. V roku 1965 sa stal členom korešpondentom Československé akademie věd, v roku 1973 akademikom ČSAV. V roku 1974 sa stal predsedom Slovenskej akadémie vied a od roku 1980 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej fyziky SAV. V SAV pôsobil až do roku 1989, keď odišiel do dôchodku. Za jeho významný prínos k rozvoju vysokého školstva a vedeckého výskumu v odbore fyziky pevných látok a predovšetkým v štúdiu magnetizačných procesov a magnetických javov, za položenie základu pre vznik dnes aj medzinárodne uznávanej košickej vedeckej školy magnetizmu, za výchovu viacerých vynikajúcich slovenských fyzikov, za vedeckú publikačnú činnosť a rôznu organizačnú prácu mu boli udelené viaceré významne ocenenia a vyznamenania a pri pri príležitosti jeho životného jubilea 90 rokov mu bola udelená vedecká hodnosť Dr. h. c.  
V. Hajko nebol rodený Tisovčan, narodil sa 3.10.1920 v Krompachoch. Prisťahovali sa do Tisovca a jeho otec pracoval ako vedúci mestskej elektrárne, ktorá využívala náhon vody z Rimavy, aj na mestský mlyn. Bližšie som ho poznal v období SNP. V. Hajko bol členom vzniknutého Revolučného národného výboru v Tisovci (RVN). Spoluorganizoval vysokoškolských a stredoškolských študentov Tisovca a spolu s M. Kuchtom a P. Roškom boli v čele vydávania novín Zvesti z našej posádky, neskôr premenované na Zvesti z tisovskej posádky.
Prvé moje spomienky na V. Hajka  sa však spájajú už s rokmi môjho štúdia na Slovenskom štátnom gymnáziu v Tisovci (1939-1947) a vtedy aj ako fanúšika futbalového klubu ŠK Tisovec. Trojica vtedajších vysokoškolákov Tisovčanov, ktorí študovali v Bratislave (V. Hajko, S. Gájer, A. Fogta), pricestovali na majstrovské zápasy, aby posilnili zostavu. Hajko študoval na Prírodovedeckej Fakulte UK v Bratislave, odbor matematika a fyzika. Svojou vyššou postavou ako center half vypomáhal veľmi účinne aj v obrane, ale hlavne pri rohových kopoch hlavičkoval a dával góly. Pri našich stretnutiach v Bratislave si rád na to zaspomínal.
V období SNP som mal 15 rokov a  po výzve RNV v Tisovci som nemal možnosť prihlásiť sa do radov povstalcov, vyfasovať pušku a dostať sa s mojimi staršími priateľmi do povstaleckej armády. Bol som však začlenený do skupiny, ktorá bola určená na vydávanie miestnych novín. Učili sme sa vtedy ručne sádzať noviny a bolo to dosť zložité, lebo do úzkeho kovového rámika bolo potrebné z jednotlivých písmen vysádzať slová a potom celé vety. Na rámiku bol negatív celej strany, ktorá sa vkladala do tlačiarenského stroja. Po kontrolnom vytlačení strany bolo potrebné urobiť korektúru a vychytať všetky chyby. No a potom nás čakala distribúcia novín, nielen medzi občanov Tisovca a Rimavskej Píly, ale aj povstaleckým posádkam v okolí Tisovca. Boli to vtedy jediné noviny, ktoré prinášali správy zachytené z vysielania Slobodného vysielača Banská Bystrica. V tomto období som mal možnosť aj lepšie poznať V. Hajka.
V roku 1974, keď sa V. Hajko stal predsedom SAV, som pracoval na Ústave stavebníctva a architektúry SAV (po vylúčení normalizátormi a pol ročnej nezamestnanosti). S obavami som sa rozhodol mu zatelefonovať a poprosiť ho o osobné stretnutie. Navrhol som stretnutie vo vinárničke, ktorá bola za budovou Predsedníctva SAV. Návrh prijal a určil aj termín. Na tomto stretnutí som mu vyrozprával svoju históriu pôsobenia v SAV od roku 1962. Netrvalo dlho a náš riaditeľ Ing. arch. R. Skrúcaný si ma pozval na rozhovor. Bol som prekvapený, keď som sa dozvedel, že mu predseda SAV V. Hajko porozprával o mne a odvtedy sa jeho vzťah ku mne úplne zmenil. To mi veľmi pomáhalo aj pri schvaľovaní mojich žiadostí o preraďovanie do vyšších nomenklatúrnych stupňov vedeckého pracovníka v SAV. Tak sa mi podarilo pracovať v ÚSTARCH SAV až do odchodu do dôchodku. 

V Bratislave, 5. marca 2013

{jcomments on}

 

Čítať 3395 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:20

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!