štvrtok, 03 máj 2012 14:43

Kto bol Alexej Michajlovič Sadilenko, alias „Čierny generál“? Doporučený

Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

KLENOVEC. Obec v roku 1940 – počas 2. svetovej vojny mala 4539 obyvateľov, v súčasnosti má 3287 obyvateľov. Význam názvu obce nie je známy. No ak by sme ho mali posudzovať podľa zásluh počas 2. svetovej vojny, tak by mu pristalo pomenovanie „KLENOT SNP SLOVENSKÉHO RUDOHORIA“. Prečo? Bolo srdcom príprav SNP ešte pred jeho vypuknutím. Po potlačaní SNP Klenovčania a obyvatelia okolitých lazov vo svojich príbytkoch a kolešniach (drevené stavby na uskladnenie sena a slamy) ukryli počas troch mesiacov viac ako 3 000 utečencov! Nikto sa nepýtal, kto je a či má peniaze. Vo svojich pamätiach pani Mária Zúriková spomína: „Zásoby vystačili do

oslobodenia Červenou armádou takmer 3 mesiace. Koľko bolo treba napiecť chleba! Jedno cesto kyslo v koryte, druhé sa sádzalo do pece a na nové sa robil kvas. Cesto na chlieb sa miesilo ručne, a tak nie div, že  Júlii Brndiarovej a druhým ženám zo Skorušinej, Čremoša, Poľany a z iných vrchov aj ruky opuchli.“
Dňa 27.8.2011 Základná organizácia SZPB, Obecné zastupiteľstvo obce Klenovec, okr. Rimavská Sobota si pripomenuli 67. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Spomienkový akt začal netradične ráno o 8.00 hodine pri pamätníku obetí prvej a druhej svetovej vojny a následne pri pamätníku SNP na tamojšom námestí. Svieži a čistý vzduch doprial pľúcam všetkých účastníkov, ktorých sa zišlo napriek skorej hodine pomerne pekný počet. Čistému a sviežemu vzduchu akoby korešpondovala čistota a poriadok na klenovskom námestí.
Po položení vencov a odznení Slovenskej hymny, sa väčšina účastníkov odobrala autobusom do 15 km vzdialenej Skorušinej. Po vystúpení z autobusu mali byť účastníci osláv vyvezení na vrch Skorušiná, kde mal byť ďalší akt osláv - odhalenie pamätnej tabule na dome Júlie Brndiarovej, kde sídlil počas SNP štáb partizánskeho zväzku Chruščov „Čierneho generála“,  ktorého skutočné meno bolo Alexej Michajlovič SADILENKO.
Kto bol Alexej Michajlovič SADILENKO, alias  „Čierny generál“? Podľa nežného pohlavia to bol stelesnený „bohatier“. Urastený mladý muž, čiernych vlasov, „huncútských“ fúzov, spravodlivý, odvážny, vzdelaný rozvážny a statočný muž.
Svetlo nášho sveta ho oslnilo 21.5.1912 v Krasnodare (vtedajší ZSSR). Pôvodným povolaním bol stavebný technik - topograf. Od roku 1939 vojak Červenej armády. Prešiel rôznymi vojenskými funkciami. Skúsenosti z partizánskeho spôsobu boja nadobudol v partizánskom oddiele A. Fiodorova, ktorý vyvíjal bojovú činnosť v oblasti Černigova. Na jar 1944 absolvoval špeciálny kurz pre „špeciálne účely“  v ukrajinskom Rovne.
Dňa 17.9.1944 bol ako veliteľ 39 člennej skupiny vysadený na pomoc SNP v oblasti  Opátka. Od novembra 1944 po potlačení povstania bol menovaný veliteľom partizánskeho zväzku „Chruščov“.  Za svoju odvahu, statočnosť vynaliezavosť, umenie organizátora – ilegálneho odbojára, získal prezývku „Čierny generál“. Fašisti po ňom „pásli“, avšak nepodarilo sa im ho chytiť ani prostredníctvom nasadeného agenta – partizána pôvodom z Moravy Anteka. (Po vojne bol odhalený a popravený v Rimavskej Sobote. Bližšie viď v knihe Antekova zrada od B. Chňoupka.)
Fašisti a ich prisluhovači „besneli“. Dňa 13.12.1944 pod zámienkou kontroly osobných dokladov sa musel prísť legitimovať každý občan Klenovca. V tento deň gestapákom označoval partizánov práve agent Antek. Po ťažkých útrapách bol Klenovec oslobodený vojskami 2. Ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského, v ktorého radoch bojovali aj rumunskí vojaci.
Po oslobodení bol A. M. Sadilenko prijatý za  čestného občana Klenovca, Brezna, Tisovca, Hnúšte, Utekáča, Čierneho Balogu, Polomky, Lomu nad Rimavicou, Závadky a Košických Hámrov.
A. M. Sadileko po skončení vojny pôsobil v rôznych funkciách v Kyjeve, Černigove a na Kurilských ostrovoch. Vydal niekoľko knižiek s problematikou Veľkej vlastenejckej vojny a SNP. Je držiteľom celého radu vysokých vyznamenaní ZSSR a Československa.
S myšlienkami na tohto legendárneho veliteľa postupoval rad odbojárov strminou pod vrch Skorušina. Po dorazení do cieľa každý pookrial a neľutoval námahu. Naskytol sa nevšedne krásny pohľad na „paseku“ a priam rozprávkovú chalúpku. V tejto krásnej drevenici mal štáb legendárny „Čierny generál“, alias A. M. Sadilenko.
Na priečelí dreveničky na úrovni okna visel tkaný obrus a pod ním pamätná tabuľa informujúca, že tu mal takmer počas 3 mesiacov štáb A. M. Sadilenko.
Tabuľu slávnostne odhalil za prítomnosti predsedníčky ZO SZPB v Klenovci pani Júlii Segečovej a predslove starostky Klenovca pani Zlatky Kaštanovej predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar. Pôvodnú  pamätnú tabuľu  zlikvidovali do „nežnej revolúcii“ novodobí „demokrati“.
Význam celej akcie umocnila prítomnosť jednej z neviest pani Júlie Brndiarovej, dnes 89 ročnej Márie Brndiarovej, rodenej Jakabšicovej so svojimi dcérkami.  Sadilenko a ostatní partizáni volali pani Júliu Brndiarovú srdečne – čisto „mama“.
Okrem slávnostného príhovoru starostky obce p. Zlatky Kaštanovej a predsedkyňe ZO SZPB vyzdvihol význam a zásluhy A. M. Sadilenka priamy účastník SNP Mgr. J. Melitoris a pekné verše odrecitovala pani Mgr. Marta Hlavínová.
Veríme, že tentoraz pamätná doska vydrží dlhšie ako pôvodná a miesto domu Júlie Brndiarovej, „mamy“ partizánov, sa stane miestom „pútnikov“ hrdých na tradíciu Slovenského národného povstania z celého Gemera.
JUDr. J. Pupala
Predseda HDK ObV SZPB
v Rimavskej  Sobote

{jcomments on}

Čítať 7379 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:24

2 komentáre

  • Odkaz na komentáre meciar sobota, 15 december 2018 20:27 Napísal(a) meciar

    Prozreteľ A.M. Sadilenko sa narodil 21. mája 1912 v Krasnodare, kde absolvoval 9. ročník strednej školy a večerné oddelenie technickej technickej školy.

    Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol A. M. Sadilenko veliteľom sovietsko-československých partizánskych jednotiek pôsobiacich na území Slovenska. Pre presný výpočet bojových operácií a odvahy sa nacisti nazvali "čiernym generálom".

    Od apríla 1968 žil a pracoval v meste Lipetsk. Alexey Michajlovič viedol veľkú verejnú prácu. Veľa času a úsilia dalo literárnu činnosť.

    Je autorom dokumentárneho príbehu "Mládež bojuje", zbierka partizánskych príbehov "Príbehy o Iržikovi". Jeho kniha "The Avengers" na partizánmi, skauti, rovnako ako autobiografický román "Za predné - predná" je napísané na skutočnom materiálu, to zmenilo len niekoľko mien, ale mierne posunul v chronologickom poradí udalostí. Vo svojom príbehu "The Lightning of Retribution" bol natočený hraný celovečerný film "Cena za život" v Bratislavskom televíznom štúdiu.

    AM Sadilenko udelil dva poriadky červenej zástavy, Rádom Vlasteneckej vojny I. a II stupňa, červené hviezdy, rovnako ako ocenenú Československa: Rád populárne povstanie I. stupňa, Dôstojnícky kríž, medaily "Za odvahu". Alexej Mikhailovič získal titul čestného občana siedmich československých miest.

    A. Sadilenko zomrel v roku 1993.

    Diela autora
    Pomstitelia. - Vladivostok: Ďaleký východ. Vol. vydavateľstvo, 1965.
    Mládež bojuje. - M .: DOSAAF, 1965. - 99 s. : il. - (mládež o hrdinoch a zneužívaní).
    Príbehy o Iržikovi: partizán pravdivý. - Voronež: Centrálne-černozemské. Vol. vydavateľstvo, 1971. - 88 s.

  • Odkaz na komentáre lubomir štvrtok, 26 júl 2018 21:21 Napísal(a) lubomir

    V poriadku
    aj tak naplníme odkaz našich rodičov
    Máme na Folkmarskej skale pamätníček partizánom, v našej obci kde som sa priženil , zahynulo 8 príslušníkov. Rodák som s Mikuláša čo nie je podstatné, otec partizán bol už nežije a mama tak isto.
    Otec môj keď umieral , sa pýtal synu môj kde sú naše automaty proti fašistom a Tomuto systému. Táto pseudodemokracia je cesta do pekla. Ja som na šťastie bývalý príslušník raketových vojsk ...a viem kde je nepriateľ ...

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!