streda, 24 september 2014 11:49

Padli v SNP: Štefan Ladislav Kalický - človek, učiteľ, bojovník

Napísal(a) Milan Sajenko
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

kalicky-rb snp68-1aŠtefan Ladislav Kalický. Človek, učiteľ, bojovník. Narodil sa 2. júla 1911 v matričnom obvode Valaská, osada Piesok, okres Brezno nad Hronom. Jeho otec pracoval ako tokár v Železiarňach v Podbrezovej. Zomrel, keď sa schyľovalo k prvej svetovej vojne. Malý Štefan Ladislav mal vtedy 3 roky. Matka robotníčila v závodnom hoteli, ktorý patril Železiarňam v Podbrezovej.

Ťažký bol život robotníckeho chlapca - polosiroty. Pociťoval nespravodlivosť vtedajšieho kapitalistického spoločenského zriadenia. Nie celkom jasne si vedel vysvetliť príčiny biedy na jednej otázku blahobytu na druhej strane.

Učil sa dobre. Dokonca mal i svoj cieľ, svoje sny. Na odporúčania školy odišiel študovať do Banskej Bystrice na Učiteľský ústav. Byť učiteľom! Pochopil v plnom rozsahu svoje povolanie. Stáť pevne na nohách. Pomáhať tým najbiednejším. Možno to boli myšlienky, ktoré z neho spravili vzorného študenta a neskoršie dobrého, svedomitého a statočného učiteľa.

 

Mal mimoriadny vzťah k hudbe. Vynárala sa otázka, či by bolo možné pokračovať v štúdiach? Neboli však finančné prostriedky a rodina čakala na jeho materiálnu a finančnú pomoc. V najbližšom okolí v Podbrezovej boli v tom čase obsadené všetky učiteľské miesta a tak spolu s ďalšími tromi spolužiakmi po maturite odchádza do prebúdzajúceho sa drevorubárskeho kraja v údolí Čierneho Hrona, do obce Čierny Balog, ktorá v tom čase mala roztrúsených 13 osád.

 

 

Príchod mladých učiteľov bol skutočne posilou pre tamojší učiteľský zbor. Najmä mladý učiteľ Kalický šíril okolo seba vždy jasnú, tvorivú a pracovnú atmosféru. Citlivo reagoval najmä na domáce prostredie, z ktorého pochádzali jeho žiaci. Pomáhal, resp. snažil sa pomáhať zmeniť prostredie, z ktorého vyrastali jeho žiaci a to formou obetavej osvetovej činnosti. Viedol vyše 80-členný detský spevokol, ako aj spevokol dospelých. Zaktivizoval folklórny súbor, ktorý úspešne vystupoval na Pohroní i na národopisných slávnostiach na Sliači. Popri zamestnaní navštevoval Poľnohospodársku školu v Brezne, aby na dedine kde pôsobil, mohol viesť ľudové poľnohospodárske kurzy. Mimoriadnu pozornosť venoval rozvoju včelárstva, záhradníctvu a chovateľstvu drobných domácich zvierat. Cenná je i jeho prednášková činnosť a práca v ochotníckom divadelnom súbore.

 

snp-logoVojenskú prezenčnú službu vykonával v Nitre. Bol absolventom Školy dôstojníkov v zálohe. V roku 1940 podrobil sa štátnej skúške v Banskej Bystrici. Stal sa odborným učiteľom pre predmety matematika - fyzika a prírodopis. Po zložení štátnej skúšky ho preložili v roku 1940 na Meštiansku školu v Dobšinej.

 

Patril medzi pokrokových učiteľov. Zapojil sa aj do ilegálnej protifašistickej činnosti. Spolu s Emilom Kusým viedli pomocný bezpečnostný útvar "Stráž obrany štátu" /SOŠ/ utvorený pri žandárskej stanici v Dobšinej. Na pokyn Revolučného národného výboru boli do útvaru pri žandárskej stanici v Dobšinej včleňovaní spoľahliví občania, ktorí boli tajne politicky pripravení pre potreby ozbrojeného povstania.

 

Do bytu učiteľa Kalického prichádzali miestni ilegálni pracovníci, rozoberali politickú situáciu a pripravovali sa na ozbrojený odpor proti fašizmu. Rozhovorov sa zúčastňovali aj ďalší dobšinskí učitelia: Ján Ušiak, Emil Kusý a Jozef Pavlík. Na týchto stretnutiach sa pripravovali na Povstanie v Dobšinej.

Keď ho koncom augusta roku 1944 navštívil Ján Sirkovský z Rochoviec, okrem iného, sa zoznámil s heslom a šiframi v rozhlase, podľa ktorých sa mal riadiť. 

 

Pred vyhlásením SNP prišiel dvakrát k nemu riaditeľ Ľudovej školy v Rejdovej Július Štrba, aby pripravili príchod dobrovoľnej posádky do Dobšinej, ktorej základ tvorili muži z Rejdovej a Vyšnej Slanej. Počas SNP sa stal členom RNV v Dobšinej. Pomáhal organizovať v prvých dňoch Povstania dobrovoľníkov na zabezpečenie poriadku v meste.

rb snp68 007Prvého septembra 1944 odviezol ešte manželku s deťmi do Doliny pri Podbrezovej spolu s rodinou pána Vostála, člena RNV. Tam bývala aj jeho matka, vdova. V Podbrezovej sa stretol so švagrom JUDr. Pavlom Belákom, ktorý odišiel z Bratislavy a Ing. Jánom Bušniakom do Banskej Bystrice. 2. septembra odišli spolu so švagrom do Dobšinej, aby tu plnili svoje vlastanecké povinnosti. 

 

Dňa 3. septembra 1944 priviezli do Dobšinej troch ranených vojakov z údolia Hnilca. Jeden z nich potreboval súrne lekárske ošetrenie. Raneného vojaka mal previesť autom do Brezna, kde mal na vojenskom veliteľstve doriešiť aj niektoré vojenské otázky. Vtedy sa ešte nevedelo, že Pusté Pole obsadili Nemci. Keď auto vedené vojakom Šebákom došlo na Pusté Pole, Nemci naň spustili paľbu. Kalický bol ranený a neďaleko železničnej stanice Vernár spolu i s raneným vojakom zastrelený. Šofer sa s ľahším zranením vyliečil v popradskej nemocnici.

rb snp68 010 

Pochovali ho lesní robotníci v záhradke loveckého zámku na Pustom Poli, na severozápadnej strane, pri plote vedľa  potoku Hnilec. Ležal v spoločnom hrobe ešte s ďalšími dvomi padlými.

Exhumácia sa uskutočnila 30. septembra 1944. Exhumačná zápisnica bola podpísaná o 17,00 hod. Lekárom bola zistená strelná rana do pravej ruky, deštrukcia celej ľavej strany lebky spôsobená strelnou ranou.

 

Druhého októbra 1944 Štefana Kalickéhopochovali na cintoríne v Rožňavskom Bystrom.

 

Milan Sajenko

 
Čítať 2765 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:34

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!