a výstava „História ochrany pred požiarom v Tótkomlóši“, ktoré sa uskutočnili 22. apríla. Na tieto sprievodné podujatia dostali pozvanie aj členovia Mestského hasičského zboru/Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave.
Traja členovia MsHZ/DHZ prijali pozvanie a zúčastnili sa týchto milých a zároveň veľmi zaujímavých podujatí, ktoré mali nádych histórie. Obe tieto podujatia boli zorganizované v novo zrekonštruovanej budove, ktorá nesie meno „TÁJHÁZ“. V jednej časti tejto budovy bola predstavená kniha „História hasičstva v Tótkomlóši“, ktorú predstavil sám autor. Po rozsiahlom rozprávaní o tom, ako sa zháňali materiály do knihy, okorenenom rôznymi historkami z minulosti, sme sa premiestnili do prednej časti budovy – do sály Andrása Lopusného, kde bola inštalovaná výstava s názvom 
„História ochrany pred požiarom v Tótkomlóši“. Výstavu otvorila primátorka Tótkomlóša Dr. Rita Garayová. Našli sme tam množstvo písomností od založenia hasičstva, cez historickú výstroj a výzbroj až po súčasné zásahové uniformy, zmluvy, diplomy a poháre. Vo výstavných skriniach sme našli aj výstroj - historickú prilbu a opasok k historickej uniforme, ktorú darovali jelšavskí hasiči kolegom z Tótkomlóša.
Veliteľ MsHZ/DHZ v Jelšave Bc. Pavol Zapletal odovzdal veliteľovi ÖTE v Tótkomlóši Sándorovi Nagyovi pamätnú plaketu pri príležitosti vydania spomínanej knihy. Po oficiálnych povinnostiach sme sa spoločne s maďarskými kolegami zúčastnili stretnutia s kolegami zo srbského Horgoša a porovnávali sme činnosti jednotlivých zborov. Poďakovanie patrí veliteľovi ÖTE Sándorovi Nagyovi za pozvanie na túto príjemnú udalosť.
Text: Gabriela Jakubecová, MsHZ / DHZ Jelšava
V Slovenskom Komlóši si pripomenuli 265. výročie založenia osady prvými slovenskými osadníkmi Doporučený
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Prvé slovenské osadnícke rodiny sa prisťahovali na komlóšsku pustatinu roku 1746 a osada, ktorú tu založili, sa pomenovala Tótkomlóš – Slovenský Komlóš. Prví i ďalší slovenskí osadníci položili pevné základy novej osady, ktorá sa popri neskoršom, vcelku priaznivom, hospodárskom rozvoji výrazne zapísala aj do národno – kultúrnych hnutí dolnozemských Slovákov v Uhorsku a po roku 1918 v Maďarsku.
V dňoch 22. – 24. apríla 2011 si v Slovenskom Komlóši pripomenuli 265. výročie založenia osady prvými slovenskými osadníkmi. Jednou zo sprievodných akcií bolo aj predstavenie knihy „História hasičstva v Tótkomlóši“ od autora Dr. Pála Csontosa
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-