v dňoch 24. – 25. septembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Na tohtoročnom workshope predstavia svoje umenie paličkovania nadšenci z rôznych miest Maďarska, Poľska a Slovenska v rámci medzinárodnej výstavy. Náš región zastupujú členky Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave," informuje Valéria Munková, referentka Gemerského osvetového strediska.
Všetky aktivity pripravované v rámci podujatia - tvorivé dielne, výstava a výmena skúseností, ale aj prednášky či koncerty budú zaujímavé nielen pre účastníkov, ale aj pre verejnosť. Otvorenie medzinárodného stretnutia sa uskutoční 24. septembra 2016 o 9,00 hodine.
Výroba čipiek paličkovaním patrí medzi najnáročnejšie textilné techniky, ktorá sa na Slovensku objavila už v 16. storočí hlavne v baníckych oblastiach, kam sa dostala vplyvom nemeckej kolonizácie. Pôvodné vzory paličkovanej čipky časom ľudia začali meniť, pretvárať a tvorili vlastné vzory podľa svojich potrieb a vkusu. Tak vznikali tradičné regionálne čipky. Históriu a súčasnosť paličkovanej čipky z Banskej Hodruše priblíži Mgr. Helena Soboslayová, odborná pracovníčka Pohronského osvetového strediska Žiar nad Hronom.
Účastníci sa oboznámia s dejinami kremnických čipkárskych školských dielní, ktoré vo veľkej miere prispeli k rozvoju čipkárstva v Uhorsku. V roku 1884 vznikla špecializovaná čipkárska škola, ktorej sídlom od roku 1889 bolo práve mesto Kremnica. Základom kremnickej uhorskej kráľovskej štátnej čipkárskej školy boli čipkárske dielne, ktoré boli založené s cieľom zvýšiť kvalitu čipiek. Ako sa v regióne rozvíjali a pracovali čipkárske dielne účastníkom priblíži Mgr. Lucia Krchnáková, PhD., pamiatkarka Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Prvé zmienky o čepcovej čipke sú približne z polovice 19. storočia. Čepcová čipka, ktorá pozostáva zo záušníc, venca kvetov, krajíka a oplietky, sa postupne menila a vyvíjala. S historickým priebehom zmien a zaujímavými tradičnými časťami čepca účastníkov oboznámi Mgr. Angela Czintelová, vedúca Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
V nedeľu 25. septembra 2016 o 9.00 hodine odznie posledná, veľmi zaujímavá prednáška pod názvom Od ľanu po plátno v podaní tkáčky Ľubomíry Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou, ktorá priblíži účastníkom ako sa z malého ľanového semiačka tradičným spôsobom spracovania stane ľanový výrobok. Tvorivé dielne počas tohtoročného podujatia budú zamerané na tradičnú gemerskú paličkovanú čipku a na vzory kremnických a hodrušských čipiek.
„Každý, kto navštívi naše podujatie, spozná krásu regionálnych paličkovaných čipiek, jemnosť a dokonalosť čipiek z Maďarska a mnohostrannú využiteľnosť poľskej čipky v súčasnom prostredí,“ dodala Valéria Munková. Podujatie je realizované vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Bc. Valéria Munková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-