Táto novorenesančná budova sa stala impozantným výrazom sebavedomia mesta. V piatok v skorých ranných hodinách sme vyrazili do partnerského mesta Litovel. Dlhá cesta a ani pochmúrne počasie nás neodradilo od dobrej nálady, tešili sme sa na skvelé zážitky a odpočinok. Do tohto malebného mesta sme dorazili v podvečerných hodinách, po ubytovaní v luxusných hotelových izbách sme sa s nadšením vystrojili na slávnostný večer. V budove kultúrneho domu sa konal ceremoniál. Večerom nás sprevádzal místostarosta mesta Viktor Kohout. Po slávnostnom prípitku nasledovalo vystúpenie kapely Crazy sticks. Litovelčania boli veľmi pohostinní, milí a zhovievaví. Ak niekomu za ten čas vyhladlo, výsostné pohostenie bolo umiestnené v zadnej časti sály. Medzičasom pár pekných slov povedal pán starosta mesta Litovel Ing. Zdeněk Potužák, spolu s primátorkou mesta Revúca MVDr. Evou CIreňovou. Rozdali si krásne dary a utvrdili naše viacročné partnerstvo. Tichú chvíľku sme si mohli vychutnať pri biblických obrazoch vo výstavnej sieni kultúrneho domu. Mesto priam prekypovalo krásou histórie. Budovy dýchali pokorou a my sme sa kochali aj inými historickými pamiatkami. Návštevou múzea harmoník sme si precvičili hru na harmonike, urobili si prehľad v rôznosti a pestrosti vývoja tohto nástroja. Pán Jiří Sedláček vlastní do 300 druhov harmoník a heligóniek, niektoré kusy sú staré dokonca až 150 rokov. Ako sám tvrdí, nikto mu nedal nič zadarmo a preto si na všetky našetril opravou starých kusov, aby si mohol kúpiť ďalšie skvostné nástroje. Múzeum je zriadené v jeho súkromnom dome. Po prezentovaní tancov FS Lykovec a FS Lykovček z Revúcej nás zaujímal pohľad z veže radnice. Veža zahŕňala kapacitu 30 ľudí, a preto sme si museli počkať pekne v rade. Pohľad stál za to. Poslednou večernou zastávkou bolo staré gymnázium Jana Opletala. Ako nás informoval pracovník Turistického Informačného centra v Litovli, najviac si ho užijeme v noci, keď sa gymnázium odráža v rybníku miestneho parku. Historickú budovu dookola zdobila busta Jána Opletala - študenta gymnázia, sochy T. G. Masaryka a G. Frištenského. Na lavičkách parku zamilovane sedeli páry, dívajúc sa na tú krásu v odraze vody. Expozíciu venovanú G. Frištenskému si môžete pozrieť v Múzeu Litovel – budove bývalej strelnice. Posledný deň bol venovaný slzám šťastia. Také krásne privítanie a lúčenie sme dlho nezažili. Je vidno aké úsilie zanechávajú naši predkovia a samozrejme vedenie miest Litovel a Revúca, aby sme si ctili súdržnosť krajín. Po odznení piesne „Ej Rozmajrín, rozmajrín“ podaného FS Lykovec, sme s vrelým podaním ruky pánom starostom dostali aj výslužku. S úsmevom na tvári sme si sadli do autobusu, hlboko sa nadýchli, a aj keď Česko je nádherné, tešili sme sa na príchod do rodného mesta Revúca. Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri príležitosti osláv mesta.
Mgr. Petra Oravcová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-