
DHZ (166)
Evanjelická farárka požehnala v Chyžnom novú hasičskú techniku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 30. júla 2022 sa dobrovoľní hasiči z Chyžného dočkali slávnostnej „odovzdávky“ Hasičskej zbrojnice. Vtedy do jej priestorov uložili protipovodňovú súpravu.
Prešiel necelý rok a na jar 2023 už do Hasičskej zbrojnice pribudlo auto CAS 15 IVECO DAILY – cisternová automobilová striekačka, ktorá vo výbave má zaradené technické prostriedky nielen na zdolávanie požiarov, ale aj na technické zásahy rôzneho druhu. Auto už bolo využité na niekoľko zásahov po prívalových dažďoch. V sobotu popoludní, 19. augusta 2023, sa dobrovoľní hasiči stretli na Hasičskej zbrojnici. Pred nastúpenou jednotkou zastupujúci veliteľ Peter Mladší podal hlásenie starostovi obce Petrovi Medvecovi, ktorý na úvod privítal Ing. Pavla Zapletala, MBA, tajomníka Územnej organizácie DPO SR v Revúcej, poslancov Obecného zastupiteľstva, pani farárku, hasičov a obyvateľov obce a odovzdal slovo zborovej farárke cirkevného zboru ECAV na Slovensku Mgr. Emílii Völgyiovej. Pani farárka požehnala spomínanú hasičskú techniku a pomodlila sa za všetkých hasičov, ktorí ju budú využívať.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy absolvovali na Lešti školenie od profesionálnych hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Ministerstvo vnútra SR a Výcvikové centrum HaZZ Lešť každoročne organizujú školenia a výcviky aj pre dobrovoľných hasičov. Je to tak aj v tomto roku. Nakoľko DHZM Jelšava je zaradený do kategórie A1, tak na takéto školenie dostali tiež pozvanie. S ďalšími ôsmimi DHZO sa zúčastnili 16 hodinového školenia v dňoch 30. júna a 1. júla 2023.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy počas školenia – prípravy získali výcvik od profesionálnych hasičov s využitím moderných trenažérov. Absolvovali výcvik v zadymených priestoroch, kde dýchali pomocou autonómneho dýchacieho prístroja (ADP). Precvičili si diaľkovú dopravu vody, cvičili zásah pri dopravnej nehode, absolvovali aj hasenie vodou i penou za použitia ADP.
Dobre vycvičení dobrovoľní hasiči môžu správne zasahovať pri požiaroch vo vnútornom priestore, pri lesných požiaroch, pri požiaroch v inom prírodnom prostredí a pri rôznych iných mimoriadnych udalostiach.
Jelšavskí hasiči školským rozhlasom oznámili: V priestoroch jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy
Napísal(a) G. Jakubecová
Aj v tomto roku členovia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Jalšava dodržali tradíciu a vykonali ukážkové cvičenie v priestoroch Základnej školy v Jelšave.
Školským rozhlasom bolo dňa 26. 06. 2023 oznámené, že v priestore jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy. Triedni učitelia mali za úlohu dostať deti zo svojich tried do bezpečia školského dvora. Dobrovoľní hasiči sa rozdelili a skontrolovali všetky triedy, či sú prázdne. Na školskom dvore veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, získal informácie, že všetci sú evakuovaní a požiar sa môže uhasiť. Niekoľkými slovami poučil prítomných, ako sa správať, keď spozorujú niekde oheň.
Nastala očakávaná chvíľa, kedy sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Bolo to príjemné predpoludnie s deťmi.
Desať dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava splnilo previerku pripravenosti
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 17.06.2023 sa úspešne uskutočnila a splnila previerka pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov a dobrovoľných hasičských zborov obci (PP DHZ/DHZO), ktorú sme spoluorganizovali s obcou Silica. Každé zo zúčastnených DHZO získalo osvedčenie o splnení previerok pripravenosti v roku 2023.
Ďakujem za organizačné zabezpečenie starostovi Obce Silica Ing. Tomášovi Váradymu, PhD., všetkým členom DHZ/DHZO Silica, a za chutný guláš a občerstvenie členom a členkám JDS Silica.
Pre rok 2023 svoju previerku pripravenosti DHZO splnili:
Slavošovce, Kunova Teplica, Rožňava, Koceľovce, Rudná, Nižná Slaná, Jablonov nad Turňou, Silica, Hrhov, Rakovnica.
V Rákoši oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 27. mája 2023 bola slávnostným dňom pre obec Rákoš a hlavne pre jej dobrovoľných hasičov na strednom Gemeri. Oslavovali totiž svoje 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva. Ráno pred obecným úradom sa začali zhromažďovať dobrovoľní hasiči z okresu Revúca a pozvaní hostia, odkiaľ sa pohol sprievod obcou až na futbalové ihrisko. Na nástupe sa k prítomným prihovorila starostka obce Lýdia Nemogová Gallová, vypočuli sme si Modlitbu hasiča a príhovor veliteľa DHZ Rákoš Milana Takáča. Program pokračoval slávnostným oceňovaním:
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej udelila Stuhu k zástave pre DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia. Starostka obce pripla stuhy: DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Sirk, Polícii SR – OO PZ Jelšava, OR HaZZ Revúca, Jelšavskej ceche, Rákošskej cäche.
Medailou sv. Floriána oceňovali profeisionálnych i dobrovoľných hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici v spolupráci s Krajskou organizáciou Dobrovoľnej požiarnej ochrany (KO DPO) SR v Banskej Bystrici zorganizovali dňa 19. 05. 2023 v priestoroch Technickej univerzity vo Zvolene slávnostné oceňovanie pri príležitosti sviatku sv. Floriána. Oceňovali sa profesionálni ale aj dobrovoľní hasiči v rámci banskobystrického kraja.
Z Územnej organizácie (ÚzO) DPO SR v Revúcej bola za dobrovoľných hasičov ocenená Medailou sv. Floriána za dlhodobú a obetavú prácu v DPO SR pani Helena Nižníková z DHZ Kameňany. Toto ocenenie je v správnych rukách.
Aj touto cestou blahoželáme, Helenka, prajeme ešte veľa rokov aktívnej práce medzi dobrovoľnými hasičmi.

Veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Jelšava bol oslovený príslušníkmi OO PZ Jelšava o súčinnosť pri preventívno-výchovnej činnosti pre deti 1. stupňa Základnej školy v Jelšave.
V piatok 21. 04. 2023 piati členovia DHZ Jelšava zavítali medzi deti ZŠ v Jelšave. Na školskom dvore sme vytvorili 2 stanovištia:
1. stanovište – deti boli poučené, aké používať telefónne čísla platné pre záchranné zložky, vyskúšali si prilby
2. stanovište – spoznávanie výstroja a výstroja hasiča v zásahu a ako je vystrojené hasičské auto – CAS 15 IVECO DAILY.
Príslušníci z OO PZ Jelšava tiež vytvorili dve stanovištia:

Marec je aj mesiac požiarnej ochrany, kedy navštevujú jelšavskú hasičskú zbrojnicu deti z miestnych škôl. Nebolo to inak ani tento rok.
Dňa 14. marca žiaci a študenti Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) zavítali medzi jelšavských dobrovoľných hasičov vo dvoch skupinách. Prvá skupina boli žiaci 1. – 6. ročníka a druhá skupina 7. a 8. ročníka a študenti praktickej školy.
Zopakovali sme si potrebné telefónne čísla, ako správne ohlasovať požiar a mimoriadnu udalosť. Ukázali sme, akú výstroj využívajú hasiči pri zásahoch, aké prostriedky máme v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815. Záver patril skladaniu puzzle – vystrojeného hasiča.
Žiaci nám doniesli aj výkresy, s ktorými sa ŠZŠ v Jelšave zapojí do výtvarnej súťaže HASIČ – ŠPORTOVEC. Prvej skupine sme odovzdali pexeso s hasičskými autami.
Dúfame, že si deti odniesli zaujímavé poznatky, ktoré využijú v živote.
V Revúcej vyhodnotil súťaž detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič – pretekár“
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči zo štyroch krajín sa opäť stretli v maďarskom Tótkomlóši
Napísal(a) G. Jakubecová
Po troch rokoch, ktoré poznačila pandémia, sa v Tótkomlóši (HU) v sobotu 4. marca 2023 stretli dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku, srbského Horgoša, zo slovenskej Jelšavy a z maďarského Tótkomlóša na výročnej členskej schôdzi.
Počas oficiálnej časti sme si vypočuli:
hodnotiacu správu za uplynulé obdobie,
správu o hospodárení,
správu revíznej komisie,
plán práce na rok 2023.
Po správach nadišiel čas aj na oceňovanie. Boli odovzdané medaily pri príležitosti životných jubileí, za odslúžené roky a za zásahovú činnosť.
Viac...
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Gemerskej Vsi využili ponuku Hlavnej banskej správy Prievidza na školenie
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Gemerskej Vsi sa školili dňa 26. 02. 2023. Využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Školenie absolvovalo 9 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 5 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením.
Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu.
Jelšavskí hasiči bilancovali na výročnej členskej schôdzi
Napísal(a) G. Jakubecová
V sobotu 18. februára 2023 na Hasičskej zbrojnici členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave bilancovali rok 2022. Predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA otvoril výročnú členskú schôdzu a privítal na nej primátora MVDr. Milana Kolesára. Zápisom z výročnej členskej schôdze bola poverená Gabriela Jakubecová. Predseda DHZ podal návrh na nasledovných členov do návrhovej komisie: predseda: Gabriela Jakubecová, členovia: Miroslav Kováč, Lucia Bábelová. Navrhovaní členovia komisie boli jednohlasne zvolení. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na prijatie za člena zboru Ladislava Györgya. Členovia jednohlasne schválili návrh na prijatie nového člena. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru: Lukáša Majoroša a Ondreja Chlebuša. Členovia jednohlasne schválili návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru.
Pilčícky kurz v Jelšave pre hasičov zo siedmich obcí revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s Ing. Liborom Dohnálekom zorganizovali dňa 11. 02. 2023 na Hasičskej zbrojnici v Jelšave “pilčícky kurz“ – obsluha ručnej motorovej reťazovej píly.
Zdokonaľovacieho a aktualizačného kurzu sa zúčastnili členovia z DHZO, resp. DHZM zo siedmich obcí revúckeho okresu: Držkovce, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Lubeník, Muránska Dlhá Lúka a Muráň. Aj podľa fotografií vidieť, že o kurz bol veľký záujem a je takmer isté, že ho všetci účastníci využijú vo svojej činnosti.
Po dlhšom čase sme sa stretli na zaujímavom a osožnom vzdelávaní, potrebnom pri práci dobrovoľných hasičov.

Betlehemské svetlo je jedným z najkrajších symbolov pokoja, nádeje a mieru. Práve v adventnom čase, ktorý sprevádzajú skracujúce sa dni, vydáva jasné posolstvo o tom, ako aj drobný plamienok dokáže prežiariť tmu.
V tomto roku (2022) už po 33-krát štvrtý adventný víkend patril distribúcii Betlehemského svetla na Slovensku. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy nesmeli pri tejto distribúcii chýbať.
V sobotu 17. decembra 2022 sme na stanici v Plešivci z vlaku GEMERAN prevzali od skautov plamienok svetla, aby sme potešili obyvateľov nášho mesta, ale aj obyvateľov z okolitých obcí.
Cestou domov sme svetlo odovzdali členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Hucíne.
Prvá cesta v Jelšave viedla ku seniorom do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa plamienok rozhorel v spoločenskej miestnosti pri vianočnom stromčeku. Nechali sme pre všetkých ubytovaných malý darček – anjela.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-