Súťaže (110)
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.
Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch
Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať ešte do 30.09.2019. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
Okresná vlastivedná súťaž Pramene pozná 36. víťazný tím - žiakov ZŠ Pavla Dobšinského z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V priestoroch CVČ Relax v Rimavskej Sobote sa 7. júna 2019 uskutočnil XXXVI. ročník okresnej vlastivednej súťaže Pramene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná na stálu expozíciu múzea. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer a v neposlednom rade aj vzbudiť záujem o regionálnu históriu. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnej súťaže Výtvarné spektrum 2019 v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti boli vyhlásené začiatkom tohto roka, ako to už tradične býva. Prvá z nich - Výtvarné spektrum - bude uzavretá vernisážou výstavy najúspešnejších prác. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v piatok 15. marca 2019 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 14 autorov z regiónu, ktorí prihlásili do súťaže celkovo 50 výtvarných prác. A nejde len o klasickú maľbu, ale aj netradičné techniky ako airbrush, enkaustiku, či kolorovanú grafiku.
„Zostaveniu výstavy predchádzalo vyhodnotenie prác odbornou porotou pod vedením výtvarníčky Gabriely Görgeyovej,"
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorá predstaví štyridsať žiackych autorov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 15. novembra 2018 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž deviateho ročníka výstavy „Najkrajšie kŕmidlo“. Výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Výstava potrvá do 15. decembra 2018. „Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov,
10. ročník celoštátnej súťaže SLOVENSKÁ KRONIKA 2018 s mimoriadnou cenou pre publikáciu Dušana Dubovského Album Revúcej
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Dňa 19. októbra 2018 sme sa na pozvanie Národného osvetového centra, Slovenskej národnej knižnice, Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenského národného múzea zúčastnili slávnostného vyhodnotenia 10. ročníka súťaže Slovenská kronika 2018. Slovenská kronika je celoštátna súťaž kroník a monografií miest a obcí Slovenska, samosprávy, organizácií tretieho sektora a súkromných osôb. Jej cieľom je podnietiť a motivovať záujem o dôslednejšie uchovávanie a záchranu kultúrno-spoločenského dedičstva formou tvorby kroník, monografií obcí a miest a ich využívania ako prostriedku na hlbšie spoznávanie slovenskej miestnej a regionálnej histórie a kultúry, spoločenských a kultúrnych tradícií našich obcí, miest a regiónov.
Drienčany po päťnástykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Drienčany sa aj tento rok stali na chvíľu rozprávkovou dedinkou a už po 15-tykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky. 17. októbra 2018 sa tam totiž uskutočnila regionálna súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Atmosféra v Drienčanoch bola naozaj rozprávková, k čomu okrem krásnych prednesov slovenských rozprávok dopomohlo aj rozprávkové predstavenie žiakov Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty, rozprávkové postavičky Maťko a Kubko, výstava s tematikou rozprávky a prezentácia Pamätnej fary P. E. Dobšinského, na ktorej účastníkov sprevádzal známy spisovateľ Peter Glocko. Súťaž oficiálne otvoril starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková.
Drienčany privítajú účastníkov súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou v poradí už 15. ročník regionálnej a 13. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Podujatie sa uskutoční 17. – 18. októbra v Drienčanoch a koná sa na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž začína počas obidvoch dní o 9.00 hod. slávnostným otvorením a kultúrnym programom, kde sa v prvý deň predstavia žiaci Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty. Druhý deň ich vystrieda detská ľudová hudba a speváci detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Viac...
Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas zo Slavošoviec do Drienčan
Napísal(a) T. Tomková
Na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského sa každoročne koná recitačná súťaž Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Okresnú súťaž sa nám podarilo presunúť do jeho rodiska, do Slavošoviec. Už druhý rok nám je v tomto zámere naklonený pán starosta Ing. Štefan Bašták, ktorý náš nápad s nadšením uvítal a podporuje ho všetkými silami a prostriedkami. Veľkú zásluhu na recitačnej súťaži má Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach na čele s pani riaditeľkou PhDr. Darinou Labošovou, pani učiteľkou Mgr. Lýdiou Hricovou a celým učiteľským zborom, ktorý sa na príprave podieľal. Nádherná výzdoba, skvelá príprava a nadšenie z tohto podujatia je u nich citeľná.
Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Vyhodnotili výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI
Napísal(a) G. Jakuvecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásili aj v roku 2018 výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI. Do súťaže sa zapojilo 47 detí s 37 prácami z 5 škôl – MŠ Jelšava, ZŠ Jelšava, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Tornaľa a z DHZ Jelšava. Do I. kategórie bolo zaradených 17 prác od 19. detí, do II. kategórie 22 prác od 28. detí a v III. kategórii sme nemali žiadnu odovzdanú prácu. Dňa 18. 04. 2018 vyhodnotila práce komisia nasledovne:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko dňa 10. mája 2018 v Revúcej pripravilo v rámci projektu Čaro slova súťaž pod názvom Krásna slovenská reč. Poslaním súťaže je formovanie vzťahu mladých ľudí k rodnému jazyku, rozvíjanie verbálno-komunikačných schopností mládeže, skvalitňovanie ich rečového prejavu, vyhľadávanie talentovaných žiakov, rozvíjanie ich nadania, vytvorenie konkurenčného prostredia na vzájomné porovnávanie svojich schopností. Odborná porota v zložení Tatiana Kršková, Juraj Genčanský a Darina Kišáková rozhodli nasledovne: v I. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Lenka Repáková zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, v II. kategórii na prvom mieste uspela Helena Slivenská zo ZŠ J. Komenského v Revúcej a prvé miesto v III. kategórii získala
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).