Súťaže (110)
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.
Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch
Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať ešte do 30.09.2019. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
Okresná vlastivedná súťaž Pramene pozná 36. víťazný tím - žiakov ZŠ Pavla Dobšinského z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V priestoroch CVČ Relax v Rimavskej Sobote sa 7. júna 2019 uskutočnil XXXVI. ročník okresnej vlastivednej súťaže Pramene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná na stálu expozíciu múzea. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer a v neposlednom rade aj vzbudiť záujem o regionálnu históriu. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnej súťaže Výtvarné spektrum 2019 v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti boli vyhlásené začiatkom tohto roka, ako to už tradične býva. Prvá z nich - Výtvarné spektrum - bude uzavretá vernisážou výstavy najúspešnejších prác. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v piatok 15. marca 2019 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 14 autorov z regiónu, ktorí prihlásili do súťaže celkovo 50 výtvarných prác. A nejde len o klasickú maľbu, ale aj netradičné techniky ako airbrush, enkaustiku, či kolorovanú grafiku.
„Zostaveniu výstavy predchádzalo vyhodnotenie prác odbornou porotou pod vedením výtvarníčky Gabriely Görgeyovej,"
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorá predstaví štyridsať žiackych autorov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 15. novembra 2018 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž deviateho ročníka výstavy „Najkrajšie kŕmidlo“. Výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Výstava potrvá do 15. decembra 2018. „Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov,
10. ročník celoštátnej súťaže SLOVENSKÁ KRONIKA 2018 s mimoriadnou cenou pre publikáciu Dušana Dubovského Album Revúcej
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Dňa 19. októbra 2018 sme sa na pozvanie Národného osvetového centra, Slovenskej národnej knižnice, Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenského národného múzea zúčastnili slávnostného vyhodnotenia 10. ročníka súťaže Slovenská kronika 2018. Slovenská kronika je celoštátna súťaž kroník a monografií miest a obcí Slovenska, samosprávy, organizácií tretieho sektora a súkromných osôb. Jej cieľom je podnietiť a motivovať záujem o dôslednejšie uchovávanie a záchranu kultúrno-spoločenského dedičstva formou tvorby kroník, monografií obcí a miest a ich využívania ako prostriedku na hlbšie spoznávanie slovenskej miestnej a regionálnej histórie a kultúry, spoločenských a kultúrnych tradícií našich obcí, miest a regiónov.
Drienčany po päťnástykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Drienčany sa aj tento rok stali na chvíľu rozprávkovou dedinkou a už po 15-tykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky. 17. októbra 2018 sa tam totiž uskutočnila regionálna súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Atmosféra v Drienčanoch bola naozaj rozprávková, k čomu okrem krásnych prednesov slovenských rozprávok dopomohlo aj rozprávkové predstavenie žiakov Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty, rozprávkové postavičky Maťko a Kubko, výstava s tematikou rozprávky a prezentácia Pamätnej fary P. E. Dobšinského, na ktorej účastníkov sprevádzal známy spisovateľ Peter Glocko. Súťaž oficiálne otvoril starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková.
Drienčany privítajú účastníkov súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou v poradí už 15. ročník regionálnej a 13. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Podujatie sa uskutoční 17. – 18. októbra v Drienčanoch a koná sa na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž začína počas obidvoch dní o 9.00 hod. slávnostným otvorením a kultúrnym programom, kde sa v prvý deň predstavia žiaci Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty. Druhý deň ich vystrieda detská ľudová hudba a speváci detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Viac...
Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas zo Slavošoviec do Drienčan
Napísal(a) T. Tomková
Na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského sa každoročne koná recitačná súťaž Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Okresnú súťaž sa nám podarilo presunúť do jeho rodiska, do Slavošoviec. Už druhý rok nám je v tomto zámere naklonený pán starosta Ing. Štefan Bašták, ktorý náš nápad s nadšením uvítal a podporuje ho všetkými silami a prostriedkami. Veľkú zásluhu na recitačnej súťaži má Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach na čele s pani riaditeľkou PhDr. Darinou Labošovou, pani učiteľkou Mgr. Lýdiou Hricovou a celým učiteľským zborom, ktorý sa na príprave podieľal. Nádherná výzdoba, skvelá príprava a nadšenie z tohto podujatia je u nich citeľná.
Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Vyhodnotili výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI
Napísal(a) G. Jakuvecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásili aj v roku 2018 výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI. Do súťaže sa zapojilo 47 detí s 37 prácami z 5 škôl – MŠ Jelšava, ZŠ Jelšava, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Tornaľa a z DHZ Jelšava. Do I. kategórie bolo zaradených 17 prác od 19. detí, do II. kategórie 22 prác od 28. detí a v III. kategórii sme nemali žiadnu odovzdanú prácu. Dňa 18. 04. 2018 vyhodnotila práce komisia nasledovne:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko dňa 10. mája 2018 v Revúcej pripravilo v rámci projektu Čaro slova súťaž pod názvom Krásna slovenská reč. Poslaním súťaže je formovanie vzťahu mladých ľudí k rodnému jazyku, rozvíjanie verbálno-komunikačných schopností mládeže, skvalitňovanie ich rečového prejavu, vyhľadávanie talentovaných žiakov, rozvíjanie ich nadania, vytvorenie konkurenčného prostredia na vzájomné porovnávanie svojich schopností. Odborná porota v zložení Tatiana Kršková, Juraj Genčanský a Darina Kišáková rozhodli nasledovne: v I. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Lenka Repáková zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, v II. kategórii na prvom mieste uspela Helena Slivenská zo ZŠ J. Komenského v Revúcej a prvé miesto v III. kategórii získala


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-