Súťaže (110)
Žiaci základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota súťažili z vedomostí o II. svetovej vojne
Napísal(a) J. Pupala
Celookresná súťaž základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota z vedomostnej súťaže o príčinách, podmienkach vzniku a priebehu druhej svetovej vojny, histórie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa uskutočnila dňa 4. mája 2018 v Centre Relax. Do súťaže sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev: ZŠ V. Clementisa Tisovec v zložení: Marek Adamek, Peter Maťko, Štefan Gondáš pod vedením Mgr. Ivany Baníkovej, Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti: Lucia Hedvigová, Diana Kyríliová, Hannan Bodollóova s vedúcou Luciou Ulickou, ZŠ S. Vozára Hrachovo: Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, pod vedením Mgr. Jána Vaculčiaka, ZŠ P. E. Dobšinského Rimavská Sobota: Martina Blahová, Jakub Sojka, Sebastian Bodor s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom,
Piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne „Dobšinská nota“ patrí Anne Vivien Pál – Baláž
Napísal(a) Ing. Mária Rybárová
Mesto Dobšiná, v spolupráci s H2 Security a Centrom voľného času detí a mládeže Dobšiná zorganizovali 27. apríla 2018 piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne pod názvom „Dobšinská nota“. Spevácka súťaž mala charakter jednokolovej súťaže, v ktorej sa stretli amatérski speváci rôznych vekových kategórií. Tento ročník sa stretlo 22 veľmi kvalitných spevákov z Rožňavy, Dobšinej, Revúcej, Gemerskej Polomy, Rejdovej, Mlyniek, Vyšnej Slanej a Nižnej Slanej. Súťažiaci predviedli jednu pieseň s hudobným podkladom, alebo v doprovode hudobného nástroja. Súťaž oživili tanečným vystúpením dievčatá z centra voľného času zo záujmového útvaru Svet tanca. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Karmen Pál – Balážovej.
Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže detí "Požiar v domácnosti" v okrese Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) a Hasičský a záchranný zboru (HaZZ ) vyhlásili aj v školskom roku 2017/2018 už 15. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. Téma súťaže v tomto ročníku je „Požiar v domácnosti“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: I. kategória do 9 rokov (dolná veková hranica nie je stanovená), II. kategória od 10 do 12 rokov, III. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ. Základné školy (ZŠ), centrá voľného času, Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) sa mohli do súťaže zapojiť a svoje výtvarné práce poslať na príslušnú ÚzO DPO SR. Aj Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej
V Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara
Napísal(a) A, Kleinová
V sobotu 14. apríla 2018 zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja už 22. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Zároveň sa v Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara. „Od roku 2008, kedy sme prvýkrát ocenenie Goskarom v súťaži zaviedli, sme ich rozdali 35. Tentokrát putovali dvaja do Košíc a jeden do Popradu," uviedla Anežka Kleinová, organizátorka súťaže.Spomedzi 36 filmov pestrej žánrovej palety - animovaných, hraných, dokumentov aj videoklipov porota vybrala 21 na postup do celoslovenského kola súťaže. V príjemnej atmosfére si mohli filmári pozrieť, čo vytvorila konkurencia,
Príďte sa do Rožňavy pozrieť, kto získa sošku Goskara - Gemerský variant prestížneho a známeho Oscara
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 14. apríla t. r. organizuje už 22-krát krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama. Ide zároveň o prehliadku amatérskej filmovej tvorby autorov z Košického kraja, ktorá vyhľadáva talentovaných tvorcov, rozvíja ich kreativitu a zároveň dáva možnosť prezentácie a konfrontácie všetkým záujemcom, ktorí tvoria v tejto oblasti záujmovo-umeleckej činnosti. „Realizáciou súťaže vytvárame priestor na rozvíjanie záujmov, umeleckej tvorivosti, nadania a technických schopností v oblasti amatérskej filmovej tvorby, a tiež na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie názorov, postojov a skúseností autorov filmových diel," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Úspech tanečníkov TŠ Happy Dance Revúca v štandardných a latinsko-amerických tancoch
Napísal(a) TŠ Happy Dance
Plesová sezóna vystúpení tanečníkov TŠ Happy Dance Revúca sa úspešne skončila a začali sa opäť bodovacie súťaže v štandardných a latinsko-amerických tancoch v okresných a krajských mestách Slovenskej republiky. TŠ Happy Dance má 3 páry, ktoré reprezentujú naše mesto v zastúpení: Tomáš Buchta a Lea Sviežená v kategórii Junior II C, Szilárd Tóth a Soňa Bodnárová v kategórii Dospelí D, Ján Theodore Beneš a Tamara Egedová v kategórii Deti II E.
Dňa 10. 03. 2018 sa konala bodovacia súťaž v štandardných a latinsko-amerických tancoch o Pohár primátora Žiar nad Hronom 2018 - 27. ročník.
Súťažilo i mesto Revúca o ocenenie Senior Friendly 2017
Napísal(a) Ing. Gabriela Borosová
Naša populácia starne a napriek zvyšovaniu počtu občanov v seniorskom veku je táto skupina obyvateľov často na okraji záujmu a života spoločnosti. Aj seniorský vek sa však dá prežiť aktívne, spokojne a plodne. K tomu možno prispieť aj otvorenejším a priateľskejším prístupom mladšej a strednej generácie ako aj celej spoločnosti. Cieľom projektu bolo upriamiť pozornosť na tých, ktorí prispievajú k tomu, aby sa seniorom žilo lepšie.
Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca
Napísal(a) TŠ Happy Dance Revúca
V nedeľu 5.11.2017 sa premenila telocvičňa Strednej odbornej školy v Revúcej už po druhýkrát na tanečný parket pre „malých i veľkých“ tanečníkov v štandardných a latinsko-amerických tancoch. Súťaž sa niesla pod názov Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca, ktorú uskutočnilo TŠ HAPPY DANCE Revúca v spolupráci s TŠ SCHWARTZ TANZ Rožňava. Svoj talent a plné nasadenie v súťaži ukázalo 107 párov z tanečných klubov z celého Slovenska, ale aj z Poľska i Maďarska.
Deti z Muránskej Dlhej Lúky zažili príjemný deň plný súťaží
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Obec Muránska Dlhá Lúka a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Murárska Dlhá Lúka zorganizovali v sobotu 3. júna 2017 súťažný deň pre deti obce pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Za krásneho slnečného dňa zavítalo ku multifunkčnému a futbalovému ihrisku 28 detí spolu s rodičmi, aby zažili príjemný deň plný súťaží. Deti boli rozdelené do kategórií: od 5 do 10 rokov, nad 10 rokov a vystriedali sa pri piatich stanovištiach – disciplínach. Po súťažiach si deti pozreli ukážku hasebných prác
Viac...
Súťaž v prednese ľudových rozprávok Arnolda Ipolyiho v Krásnohorskej Dlhej Lúke - regionálne kolo
Napísal(a) Gabriella Badin
Regionálne kolo VIII. ročníka celoštátnej súťaže ľudového rozprávačstva v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa konalo 23. mája 2017. Hlavnými organizátormi tejto súťaže v našom regióne boli Maďarský osvetový inštitút Csemadoku a Združenie gemerských remeselníkov. Zúčastnilo sa na nej takmer 70 účastníkov v šiestich kategóriách – od detí materských škôl až po seniorov.
Okresné kolo Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany II. stupňa v Rožňave aj za účasti družstva z Budapešti
Napísal(a) Mgr. Lillian Bronďošová, Štefan Ďurán
V piatok 12.5.2017 sa v areáli Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave konalo okresné kolo Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany II. stupňa základných škôl a osemročných gymnázií, ktoré organizoval Okresný úrad v Rožňave – odbor krízového riadenia v spolupráci s Mestom Rožňava, Územným spolkom Slovenského Červeného kríža a Územnou organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Rožňava. Prijali sme pozvanie ÚzO DPO SR Rožňava a členovia našej jednotky DHZ Gemerská Poloma
Na okresnej prehliadke Ket som húski pásla... predstavili širokú škálu detských hier a tancov na rôznych úrovniach
Napísal(a) Mária Ferenczová
Detské folklórne súbory rožňavského okresu sa stretli v stredu 19. apríla 2017 v Rožňave, aby v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... predviedli svoje najnovšie programy. Do súťaže sa zapojilo 6 kolektívov: Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskereső a Mládežnícky FS Borostyán z Drnavy, Malý Stromíš z Vlachova, Gemerčatá z Dobšinej a Radzimčok z Vyšnej Slanej. Ich výkony hodnotila odborná porota v zložení Mgr. art. Andrea Pitková, Michal Richtarčík z Košíc, Ján Čarnogurský zo Spišskej Novej Vsi
Pred nami vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 26. apríla 2017 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).