Súťaže (110)
Rožňavské GOSKARY sú rozdané do Košíc, Popradu a Spišskej Novej Vsi
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm zorganizovalo už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Ten sa konal v sobotu 8. apríla 2017 v kine Apollo v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera.
Do Rožňavy sa výberom z regionálnych kôl dostalo 31 snímok z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Popradu. Najvýraznejšie boli zastúpení autori do 16 a do 21 rokov,
Sošku Goskara na krajskej súťažnej prehliadke CINEAMA 2017 v Rožňave má záujem získať 31 amatérskych snímok
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2017. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v sobotu 8. apríla 2017 od 10.00. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 25 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej. Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov
Regionálne kolá celoštátnych súťaží Cineama, AMFO a Výtvarné spektrum aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko aj v roku 2017 vyhlasuje a organizuje tradične v jarnom období súťaže umeleckej tvorivosti pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov.
„Našim cieľom je podporiť nezávislých tvorcov umenia vo všetkých žánroch. Keďže sú súťaže bez tematického vymedzenia, vytvárajú priestor na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie vlastných názorov, skúseností a videnia sveta autorov prostredníctvom fotografií, krátkych filmov, či výtvarných diel,"
Rožňavskou knižnicou bude znieť poézia, próza i vlastná tvorba v rámci 50. výročia Vansovej Lomničky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Okresná organizácia Únie žien Slovenska Rožňava v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava organizujú 10. marca 2017 v priestoroch knižnice okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby žien - 50. ročník Vansovej Lomnička.
Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca
Napísal(a) Ivana Sviežená
V nedeľu 6.11.2016 sa premenila telocvičňa Strednej odbornej školy v Revúcej na tanečný parket pre „malých i veľkých“ tanečníkov v štandardných a latinsko-amerických tancoch. Súťaž sa niesla pod názvom Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca, ktorú uskutočnilo TŠ HAPPY DANCE Revúca v spolupráci s TŠ SCHWARTZ TANZ Rožňava. Podujatie otvoril viceprimátor Július Buchta, ktorý privítal súťažiacich i divákov.
Hnúšťa cestovala po stopách príbehov staršej generácie a má svojich víťazov
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Múzeum socialistických kuriozít v Hnúšti je takmer na konci svojho originálneho projektu „STOPY“, ktoré realizuje Agentúra pre rozvoj Gemera. Nie je náhodou, že názov projektu je totožný práve s jednou z najpopulárnejších knižných edícií socializmu. Vydali sme sa totiž po stopách príbehov staršej generácie, ktoré sú zaznamenané a uchovávané v digitálnej forme.
Drienčany dejiskom celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Obec Drienčany, OZ VALGATA, ECAV Drienčany, Dom Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote Vás srdečne pozývajú na XIII. ročník regionálnej súťaže a XI. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky, na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž sa uskutoční 18. - 19. októbra 2016 v obci Drienčany.
Opäť slnečná Hubertova jazda pod Muráňom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu 24. septembra sa uskutočnil 17. ročník Jazdy sv. Huberta a 4. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca, MsKS v Revúcej, Lesy SR štátny podnik Banská Bystrica, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda – láska moja a Obvodná poľovnícka komora v Revúcej.
Stará Radnica v Rožňave bola miestom prehliadky kultúrnych aktivít seniorov horného Gemera
Napísal(a) Ján KlobušníkNa XXXIII. ročníku Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE zvíťazilo družstvo žiakov ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu.
Viac...
Pred XXXIII. ročníkom Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole.
Práce detí z rožňavského okresu prihlásené do 31. ročníka celoslovenskej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí sú vystavené
Napísal(a) Ondrej Doboš
Srdečne pozývame na výstavu výtvarných prác žiakov prevažne rožňavského okresu v sále Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava), ktorú otvárame 6. júna 2016. Ako vyplýva z názvu súťaže, témou prác sú objekty blízkeho aj vzdialeného vesmíru, kozmonautika, či predstavy malých autorov o mimozemských bytostiach a kontaktoch s nimi.
Výtvarné spektrum a AMFO 2016 v Rožňave pozná najlepších autorov
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka boli uzavreté slávnostnou vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov, ktoré sa uskutočnilo 18. mája 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Slávnostnú atmosféru umocnila hrou na akordeón Vlasta Bujnovská, zároveň súťažiaca vo výtvarnej tvorbe.
Vedomostná súťaž žiakov ZŠ z okresu Rimavská Sobota preverila vedomosti z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 6.5.2016 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnil v centre voľného času RELAX v Rimavskej Sobote už V. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl z okresu Rimavská Sobota z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje Oblastný výbor SZPB v Rim. Sobote v spolupráci s Mestským úradom Rim. Sobota a Centrom voľného času RELAX v Rimavskej Sobote.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-