Novinkou Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je taktiež plne vybavený interaktívny ateliér, vďaka ktorému budú môcť múzejné pedagogičky ľahšie predostierať umelecké témy záujemcom všetkých vekových kategórií. V priebehu realizácie projektu Otvorená galéria sa podarilo múzejníkom zabezpečiť kompletnú výmenu elektroinštalačných rozvodov a osvetlenia vstupných priestorov a ateliéru. Rovnako sa zdokonalil systém odvlhčovania vzduchu a odvetrávania interiéru. Návštevník galérie určite ocení modernú ozvučovaciu techniku, nový závesný systém vo výstavných priestoroch, či funkčný mobiliár pri vstupe do galérie. „Galéria už dávno neplní len výsostnú funkciu prezentácie výtvarného umenia. V galérii môžeme nájsť tematické výstavy, výstavy fotografií, priestorové inštalácie... V neposlednom rade galéria je miestom oddychu, nasávania novej inšpirácie a stretávania sa s ľuďmi s podobnými záujmami,” uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Kristína Pakesová, PhD. Samozrejmou súčasťou výsledkov projektu je debarierizácia v podobe stoličkového výťahu, ktorý umožní návštevníkom s obmedzeným pohybom prezrieť si výstavy vo všetkých priestoroch galérie.
Slávnostné otvorenie Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa pre verejnosť uskutoční 23. januára 2024 o 16:00 hod. Všetci ste srdečne vítaní!
Mgr. Katarína Strojná
hovorca predsedu KSK
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-