Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka v Klenovci začíname otvorením Jarmoku remesiel a tvorivými dielňami od 15:00, kedy si budete môcť vypočuť remeselných majstrov, ako aj ponuky Dvorov gastronomických špecialít a predstavenie remeselných cechov. Vo vyznačených dvoroch budú prebiehať aktivity pre deti, na záver ktorých budú pri Múzeu súkenníctva a gubárstva pasovaní za tovariša remeselného cechu.
V Zóne oddychu pri Baptistickom kostole navštívte tvorivé remeselné dielne a vyskúšajte si paličkovanie, hrnčiarske remeslo, šitie, vyšívanie krivou ihlou, drotárstvo a mnohé iné. Prebádajte Klenovskú tradičnú izbu, výstavu fotografií zo 44 ročníkov GMFS. Od 16:00 sa práve tu bude konať prvý scénický, interaktívny program Zatancuj, zahraj, zaspievaj si s nami, do ktorého sa môžu zapojiť aj návštevníci, rodičia s deťmi. Tak ako ma nepoznáte je názov výstavy venovanej dlhoročnému organizátorovi GMFS, riaditeľovi MKS v Klenovci a vedúcemu folklórnych kolektívov v obci Klenovec, Jaroslavovi Zvarovi, a to vo vestibule Kultúrneho domu.
V Múzeu súkenníctva a gubárstva, ktoré je v centre obce, si môžete pozrieť historický mangeľ na plátno a súkno, fotografie zachytávajúce život gubárov. Zároveň si budete môcť pozrieť i vyskúšať rôzne činnosti pri spracovaní ovčej vlny. Gubár Ján Fotta, majster ľudovej umeleckej výroby z Klenovca, Evka Sojková, Martin Felbaba a ďalší zanietenci práce s ovčou vlnou predvedú druganie, česanie, pradenie, tkanie surovice, tkanie guby. Majster rezbár Milan Stieranka bude prezentovať bačovský riad. V tomto priestore bude v sobotu 29.6.2024 prebiehať súťaž vo varení baranieho gulášu.
V piatok od 19:00 organizátori pozývajú na otvorenie 45. ročníka slávností, po ktorom nasleduje spomienkový program venovaný dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS, Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou s názvom Pre Teba Jarco. V programe sa predstavia tanečníci a speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
V piatok večer bude scéna patriť dvom hosťom, a to Folklórnemu súboru Marína zo Zvolena s programom Nemožno mi ťa neľúbiť a Folklórnemu súboru Železiar z Košíc s programom Taká tota naša nouta.
Sobotný deň bude od rána sprevádzaný jarmokom remesiel, tvorivými dielňami, školou spevu a tanca, dvormi remesiel a gastronomických špecialít. Od 10:00 v Zóne oddychu bude prebiehať 33. ročník prehliadky heligonkárov Klenovská heligónka.
Námestie bude od 13:00 patriť interaktívnemu programu venovanému 80. výročiu SNP s názvom Začnite s vysťahovaním a následne bude prebiehať scénický program Aby Nikdy Vojny Nebolo. Tematiku vojny vystriedajú deti z detských folklórnych kolektívov v programe Predávať ich pôjdeme.
Ďalší scénický program je venovaný zahraničným hosťom z Maďarska, Poľska a Srbska. Od 17:15 sa bude konať súťaž ľudových hudieb Drótova nôta, ktorú chceme venovať dlhoročnému režisérovi tohto programu a členovi programovej rady, pánovi Vladimírovi Petrincovi s medailónom Idem, idem... Od majstra k majstrovi je názov regionálneho programu, v ktorom chceme prezentovať remeselné a cechové tradície. Večerný program bude patriť jubilantovi Folklórnemu súboru Partizán s programom Pocta piesni a tancu. Gemer-Malohont bude prezentovaný aj v ďalšom programe Sviečka, bugač, hruda zeme v komponovanom programe o živote ľudí z Muránskej Huty v podaní Folklórneho súboru Lykovec z Revúcej. Sobotný večer ukončí zoskupenie hudobníkov Čendeš s world music.
Nedeľňajší program bude pokračovať v kostole ECAV od 10:00 Službami Božími, po ktorých nasleduje hudobno – spevácky program Modlitby a piesne za mier!
Banskobystrický samosprávny kraj posilnil autobusové spoje na festivaly FestBusy a návštevníkom tak umožnia dopraviť sa na festivaly ekologicky a v cene bežného autobusového lístka. Odpadnú tak nielen starosti s parkovaním, ale najmä riešenie otázky, ako sa z festivalu dostať aj po ukončení všetkých programov.
Cestovné poriadky a všetky informácie o festivale nájdete na: www.gmos.sk, www.rontouka.sk, www.klenovec.sk, na stránke www.bbsk.sk/festbus.
Zavítajte do Klenovca na 45. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-