V zimných mesiacoch sa z najbližšieho vodného toku alebo vodnej plochy vysekali (vylámali) kusy ľadu, ktoré sa uložili na dno ľadnice. Ľad sa zvykol ukladať na vrstvu slamy alebo pilín. Takto uložený ľad vychladil priestor šachty (ľadnice), kde si obyvatelia uskladňovali svoje potraviny (hlavne mäso). Keď ľadnica prestala plniť svoju úlohu, bola sekundárne využívaná ako odpadová jama, do ktorej obyvatelia odhadzovali poškodené alebo zničené predmety dennej potreby.
Z výplne ľadnice bol získaný pomerne bohatý nálezový fond predstavujúci: 1 kus teriny (polievkovej misy), 3 kusy džbánov, 4 kusy hrncov, 5 ks mís a misiek, 4 ks tanierov, 8 ks rôzne profilovaných sklenených čiaš, 12 ks štvorbokých sklenených fliaš, 1 kus sklenenej holby, 1 kus skleneného korálika a jedna keramická fajka. Všetky nálezy môžeme na základe analógií rámcovo chronologicky zaradiť do obdobia 17. – 18. storočia.
Vo výplni ľadnice bol objavený aj organický materiál – rôzne fragmenty drevených dosák, ktoré boli podrobené dendrochronologickej analýze. Analýzou bolo preukázané, že dub, z ktorého boli dosky zhotovené, pochádza z roku 1733. Na základe analógií, ako aj výsledkov dendrochorologickej analýzy datujeme súbor keramických a sklených nálezov získaných z výplne ľadnice do 1. polovice 18. storočia.
Teraz je súbor vystavený ako „Predmet mesiaca február“ v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote do konca februára 2025.
PhDr. Alexander Botoš,
archeológ Gemersko-malohontského múzea
foto: J. Ferleťáková