Knižnica Gemersko-malohontského múzea vznikla prevažne z knižných darov osobností a inštitúcií z regiónu Gemer-Malohont. Mená predošlých vlastníkov nám prezradia záznamy nachádzajúce sa v knihách. Vlastnícke záznamy nachádzajúce sa vo vnútri kníh nesú pomenovanie exlibris (v preklade z latinčiny: „z kníh“). Môžu byť vo forme rukopisného exlibrisu, prostredníctvom odtlačku pečatidla alebo vo forme typografického exlibrisu vlepeného do knihy. Keď sa vlastnícky záznam nachádza na vonkajšej časti knižnej väzby, nesie pomenovanie supralibros. Môže byť zobrazený plasticky, formou slepotlače alebo typograficky. V zriedkavých prípadoch sa vlastnícke záznamy nachádzajú i na oriezke diela. Záznamy v knižnom bloku sú umiestnené najčastejšie na titulnom liste vo väzbe prioritného diela, na jeho rube alebo na predsádke knihy. Obsahujú meno vlastníka, často i rok a miesto nadobudnutia knihy, cenu knihy a niekedy tiež aj meno predošlého vlastníka, od ktorého bola kniha získaná.
Z množstva vlastníckych záznamov v starých tlačiach z knižnice múzea prezentujeme formou predmetu mesiaca knihy s vlastníckymi záznamami regionálnych osobností: Ivana Daxnera, Olivera Gömöryho a Alexandra Medveckého.
Jedným z najvýznamnejších knižných celkov v knižnici múzea je Daxnerova knižnica, ktorej pôvodným majiteľom bol Štefan Marko Daxner (1822 – 1892). Knižnicu následne zdedil jeho syn Ivan Daxner (1860 – 1935), kultúrny pracovník, publicista, bankový riaditeľ. Vzhľadom na rodinný pôvod Ivana Daxnera, vzdelanie i celoživotnú činnosť možno predpokladať, že vlastnil obsahovo značne bohatú knižnicu. Žiaľ, rok po smrti Ivana Daxnera bola knižnica zničená požiarom. Z knižnice sa zachoval len zlomok. O jej ďalšom osude sa dozvedáme z rukopisného záznamu nachádzajúceho sa vo viacerých knihách: „Táto kniha pochádza z knihovne Ivana Daxnera v Tisovci, ktorá bola zničená požiarom v roku 1936. V tejto knihovni bola i knihovňa ev. a. v. farára Daniela Laučeka z Píly pri Tisovci.“ „Exlibris Jano Bukva.“ Ján Bukva bol vnukom Ivana Daxnera.
Významnou je i knižnica šľachtica, právnika Olivera Gömöryho (1869 – 1920) zo Širkoviec. Oliver Gömöry vlastnil rozsiahlu a obsahovo rôznorodú knižnicu z oblasti práva, politiky, antropológie, mytológie... i krásnej literatúry. V jeho knihách nachádzame vlastnícke záznamy vo forme odtlačku pečatidla: „Gömöry Oliver“. Knižnica sa dostala do múzea po smrti jeho manželky Margity Maróthy v roku 1955. Rodinné sídlo Gömöryovcov v Širkovciach je dnes už v ruinách. Knihy z ich knižnice sa však zachovali doposiaľ vo veľmi dobrom fyzickom stave pre ďalších milovníkov literatúry, vedy i umenia.
Ďalším zberateľom alebo dedičom starých tlačí bol Alexander Medvecký (1851 – 1926), verejný notár v Rimavskej Sobote a inšpektor Malohontského evanjelického seniorátu augsburského vyznania, brat významnej slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej, rodenej Medveckej (1857 – 1942). Identifikuje ho odtlačok pečatidla: „Medveczky Sándor ajandéka 1906 jul“ (Dar Alexandra Medveckého, júl, 1906). Knižný dar bol reakciou na výzvu Jánosa Fábryho (1830 – 1907), vtedajšieho riaditeľa Gemerského župného múzea k darovaniu písomností a starožitností do zbierky múzea. Výzva bola uverejnená v novinách Gömör-Kishont v roku 1906.
Vybrané knihy s vlastníckymi záznamami Ivana Daxnera, Olivera Gömöryho a Alexandra Medveckého budú vystavené v múzeu v období od 1. – 31. marca 2025.
Mgr. Iveta Krnáčová,
knihovníčka Gemersko-malohontského múzea