Ešte aj nebesia priali stretnutiu ľudí dobrej vôle vo Vlachove, kedy sme si aj my matičiari zo širokého okolia 5. júla 2013 pripomenuli 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie a 150. výročie založenia Matice slovenskej. Deň bol naplnený slnečným jasom, dobrou náladou všetkých návštevníkov, krásou ľudových krojov, mnohé ešte staré originály a hlavne nádhernými piesňami a zvykmi z nášho i susedného regiónu, čo dedina, to iné nárečie, iné kroje, ale hlavne dobrá vôľa urobiť niečo pre potešenie tých druhých...Tak to bolo aj vo Vlachove, naozaj sa tu stretli ľudia, ktorí z dobrej vôle priložili ruku, um, či ináč pomohli uskutočniť toto stretnutie. A o dobrej vôli a nálade snáď svedčí aj počet súborov, návštevníkov - bez rozdielu veku - veď od 5-mesačných detí až po 90-ročných deduškov ste tu stretli známych i starých, možno už skoro zabudnutých kamarátov. To, že sa ľudia bavili až do rána druhého dňa - to je tá odmena, ktorá sňala ťarchu prípravy. Prísť mohol každý. Príhovor starostu obce Petra Pakesa, po ktorom nasledovalo otvorenie podujatia v prevedení riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatice Halkovej. Príjemným prekvapením bola, na návrh MO MS vo Vlachove, udelená Zlatá cena predsedu Matice slovenskej nášmu matičiarovi Jánovi Klobušníkovi za dlhoročnú aktívnu prácu. Srdečne blahoželáme.
A už sa na javisko tlačilo mnoho folklórnych skupín a súborov z nášho okresu, ale aj mimo neho, ktorí nám predviedli kyticu uvitú z piesní a tancov, ktorá potešila srdcia všetkých prítomných. Na konci celého tohto podujatia sme si spoločne zaspievali hymnu MS „Kto za pravdu horí“ a zahoreli aj Vatry zvrchovanosti. Môžem povedať, že to bola jedna nádherná akcia, na ktorej sa stretlo nielen veľa ľudí, ale môžem povedať aj veľa priateľov.
Poďakovanie patrí nielen organizátorom, ale aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na celom podujatí. O dobré jedlo sa postarali Mirko Figúr a Zoli Bolaček. O prekrásne medovníčky so symbolikou MS pre skoro každého účastníka sa postaral MO MS Štítnik na čele s rodinou Vranovou. Ďakujeme Vám.
Organizátori: Dom Matice slovenskej Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Vlachovo, Obec Vlachovo.
Moderátori: Štefan Gerža a Mirka Macková.
V programe účinkovali: Rožňavskí fujaristi, Evanjelický spevácky zbor Rožňava, 4G Rožňava, DFS Bambuchy Gemerská Poloma, FSk Hôra Rejdová, FSS Hrabina Nižná Slaná, FSk Bučina Pača, FS Haviar Rožňava, FSk Bystränky Rožňavské Bystré, ŽSS Muránska Zdychava, FS Stromíš Vlachovo, FS Jánošík a ĽH Datelinka Fiľakovo, Tanečný spolok Komlóš, FS Dubina Rožňava, FSk Lehoťanka Čierna Lehota, Martinka Zagibová Pača, Stanislav Ďurský a Dominika Ďurská Rožňavské Bystré.
Ivana Kolářová,
predsedníčka MO MS Rejdová
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-