×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/matica/slavosovce/zajazd
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/matica/slavosovce/zajazd
nedeľa, 20 máj 2012 21:45

Byť v Slavošovciach a nevidieť pamätnú izbu i rodný dom Pavla Dobšinského by bolo hriechom Doporučený

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Deň bol pre nás ako vyšitý. Aj keď zrána bolo iba dva stupne nad nulou, slnko stále viacej prihrievalo a 19. máj 2012 veštil len to najlepšie. Akcia organizovaná Okresnou radou Matice slovenskej v spolupráci s MO MS Čierna Lehota sa nadmieru vydarila.
Držíme v ruke „Účastnícky list“ a premietame si, čo sme v tento nezabudnuteľný deň zažili. Autobus s matičiarmi z celého okresu vyrazil z Dobšinej, cez Vlachovo, Nižnú Slanú, Rožňavu a smerom na Rakovnicu, Rožňavské Bystré, Štítnik... sa dostal až do Slavošoviec.
Prvá zastávka bola na nádvorí Základnej školy v Slavošovciach. Pri buste nášho velikána Pavla Emanuela Dobšinského sa nás zišlo neúrekom.

Okrem nás tu boli aj žiaci zo základných škôl z Rožňavy. Veľa sme sa dozvedeli o živote a tvorbe nášho svetoznámeho spisovateľa z úst pani učiteľky Milady Šikúrovej a Dr. Milana Sajenka, človeka, ktorý je celou svojou dušou zanietený a oddaný zachovávaniu pamiatky Dobšinského. Byť v Slavošovciach a nevidieť pamätnú izbu, rodný dom P. E. Dobšinského by bolo priam hriechom. S očakávaním sme vošli do krajiny histórie, života, minulosti, rozprávok. Prítomní priam hltali slová Dr. M. Sajenka, ktoré približovali históriu a život významného slovenského spisovateľa. Slová ako „úžasné, nádherné, neuveriteľné, prekrásne" a ďalšie len dokresľovali to, čo sme všetci videli, zažili, poznali.
Nebolo to ale všetko. Nasledoval ďalší program. Pred nami bola návšteva „Železničného tunela pod Homôlkou“, ktorým ešte neprešiel vlak, „Malý tunel“ a „Viadukt„. Tí, čo sme tam boli prvýkrát, vstupovali sme na pôdu tunela s obavami, ale tie rýchlo prešli. Dva a pol kilometra sme absolvovali so svietidlami v rukách za 45 minút. Niektorí aj skôr. Bol to fascinujúci zážitok.
Nasledoval „Malý tunel". Ten bol už pre nás „ľahší“. Cesta sa uzavrela masívnym „Viaduktom“. „Neuveriteľné, tak dokonalé,“ tie slová sa opakovali z úst mnohých. Škoda, že sa dielo nedokončilo. Aj napriek tomu, je to technický unikát a technická pamiatka.
Neboli by sme matičiari, keby sme akciu nezavŕšili dobrým jedlom, pitím a samozrejme spevom. Veď matičiari sa vyznačujú dobrým a otvoreným srdcom, spriaznení sú milotou, veselosťou, jednotnou príslušnosťou, úctou, zábavnosťou, radosťou zo života. A to všetko spojené so srdečnosťou. Guláš bol výborný. Zákusky, možno by to vystihli slová kráľa rozprávok P. E. Dobšinského: „oči sa pásli, chute nám rástli a na jazyku sa rozplývali až to srdce potešilo".
Poďakovanie za nádherne prežité chvíle patria všetkým matičiarom, celej okresnej rade Matice slovenskej na čele s Ing. Z. Halkovou, ako aj tým všetkým, ktorí s úsmevom pre nás pripravili prekrásny slnečný deň.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo

{gallery}kultura/matica/slavosovce/zajazd{/gallery}
{jcomments on}

 

Čítať 2679 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:11

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!