Výstava je retrospektívnym prierezom celoživotnej tvorby akademického maliara Karola Feňveša od 50-tych rokov takmer po súčasnosť a vzhľadom na pôvod autora voľne nadväzuje na výstavu Židovská komunita v Rimavskej Sobote, ktorá bude v priestoroch múzea sprístupnená do konca júna 2015. Akademický maliar Karol Feňveš sa narodil 29. decembra 1921 v Malužinej. Celý svoj osobný a profesný život prežil na Liptove, s Rimavskou Sobotou ho však spájajú rodinné väzby z matkinej strany, ktorá bola židovského pôvodu. Prvú samostatnú výstavu mal v Liptovskom Hrádku v roku 1958, odvtedy pravidelne vystavuje až dodnes, najmä v mestách severného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Prešov). Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, 26. marca 2015 o 15.00 hod. a spestrí ju zaujímavý kultúrny program. v nemocnici a liečil sa na TBC.
Jeho výtvarný talent sa prejavil už v čase keď bol ešte len žiakom, kedy spolu s kamarátom kreslili komixy. Kamarát písal texty a on ich ilustroval. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave sa prihlásil na základe impulzu od akademického maliara Ernesta Špitza, ktorý videl jeho práce. V rokoch 1949-1956 študoval u prof. Jána Mudrocha figurálnu a portrétnu maľbu. Po absolvovaní štúdia sa vrátil do rodného Liptova, kde sa zapojil do výtvarného diania. Po návrate domov sa z portrétistu stal postupne krajinár. Monumentálna, heroická krajina, akou je sever stredného Slovenska sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Krajinu zachytával a skicoval počas svojich prechádzok a výletov do prírody, pričom finálne kompozície už vznikali v ateliéri. Okrem realizmu je v jeho tvorbe venovaný značný priestor aj fantázii a imaginácii. Častokrát sa objavujú kubizujúce prvky, ktoré spolu s farebnosťou budujú obrazový priestor. Štýlovo a námetovo sú jeho diela podobné dielam autorov ako: M. A. Bazovský, Ester Šimerová-Martinčeková, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.
Popri komornej maľbe je Karol Feňveš autorom aj niekoľkých monumentálnych realizácií (sgrafito na materskej škôlke a vitráž na dome smútku v Liptovskom Hrádku, sgrafito v Likavke, nástenná maľba v kultúrnom dome vo Svite a v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici).
Okrem voľnej tvorby sa Karol Feňveš venoval aj pedagogickej činnosti. Bol jedným zo zakladateľov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a niekoľko rokov viedol kurz amatérskych výtvarníkov pri Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-