Podrobný program nájdete na www.gos.sk, alebo fb.me/gos.roznava. Vstupné: 2 €
Info: Anežka Kleinová, , 058/732 36 50.
Nenechajte si ujsť prehliadku najúspešnejších cestovateľských a outdoorových filmov uplynulej sezóny opäť aj v Rožňave 4. 4. 2014 od 18.00 v sále ZUŠ (Štítnická 10).
Takže, čo tento rok v skratke na Expedičnej kamere uvidíte? Peší prechod jednej z najdrsnejších púští sveta, výpravu za Pygmejmi v Kongu, sólo lezenie veľkej trojky v Yosemitoch pri ktorom sa tají dych, prvý BASE jump vo Vysokých Tatrách, kaňoning a prvý prieskum nádherných kaňonov v Kanade a ako perličku jazdenie na jednokolke v jaskyniach.
Bonusom, ktorý ponúkame v rámci festivalu len v Rožňave bude film Na hrane. Tento polohraný dokument rozpráva príbeh o posádke krnačkových pretekov - netradičného športu zo stredného Slovenska. Film o adrenalíne, bláznovstve, (ne)spoľahlivosti ľudí a o láske je inšpirovaný výrokom: „Je smutné, keď športovec chlastá, ale obdivuhodné, keď alkoholik športuje.” Tvorcov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka uvítame na festivale osobne, takže bude príležitosť túto hlbokú myšlienku si vysvetliť.
Samozrejme ani tentokrát nebude chýbať súťaž priamo na premietaní, a tiež súťažná anketa o najlepší film festivalu o hodnotné ceny.
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pripomíname si v októbri
2024
14. október – Teofil Tertulián Bohumil Nosák (14.10.1819 Tisovec – 2.9.1887 Čierna Lehota) – národný pracovník, veršovec.
Ľudovú školu navštevoval v Čiernej Lehote, gymnázium v Gemeri, teológiu študoval v Levoči. Bol vychovávateľom dcéry Jána Kollára Ľudmily v Budapešti, po vysvätení za kňaza pôsobil ako farár v Sabinove, od 1877 farár v Čiernej Lehote. Jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava, básnika, prekladateľa, publicistu, redaktora. Už počas štúdií v Levoči bol aktívnym členom Spoločnosti československej a Ústavu reči a literatúry. Zapojil sa do slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, šíril mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na zimnej výprave slovenského dobrovoľníckeho zboru. Bol účastinár martinského Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, kolportér slovenských kníh a časopisov, zakladateľ Besedy (Cassina) v Sabinove. Bol jedným z iniciátorov vydania zborníka Jintřenka, v ktorom vyšla i jeho poézia s romantizujúcimi vlasteneckými motívmi. Prekladmi z ruštiny prispieval do Dobšinského časopisu Sokol. -MM-
18. október – Ján Bodnár (18.10.1924 Hnúšťa-Likier – 20.12.2016 Bratislava) – filozof a historik filozofie.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
19. október – Ladislav Adalbert Arany (19.10.1909 Betliar – 14.10.1967 Rožňava) – jazykovedec, múzejník.
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
23. október – Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – študent, protifašistický bojovník.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
23. október – Pavel Jozef Belák (11.1.1920 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – právnik, protifašistický bojovník.
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-
26. október – Michal Steigel (20.2.1769 Vyšná Slaná – 26.10.1829 Rimavské Brezovo) – filozof, spisovateľ, básnik, ev. farár.
Navštevoval školu vo Vyšnej Slanej, v Dobšinej a Gemeri, teológiu študoval v Bratislave. Pôsobil ako ev. farár v Drienčanoch, od r. 1805 v Rimavskom Brezove. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti malohontskej. Publikoval rôzne filozofické úvahy a články z oblasti výchovy a vzdelávania, podával návrhy na zlepšenie pedagogického procesu. Metodike vyučovania sa venoval v preklade spisu: Knižečka o vyučování školním aneb metodologie, z poručení slavného gemerského seniorátu auspurgského vyznání k dobrému učitelu sepsaná (1811). Usiloval sa o pozdvihnutie hmotného zabezpečenia pospolitého ľudu, propagoval racionálnejšie obrábanie polí a lúk. Osobitná prednáške k tejto téme vyšla i tlačou. Jeho tvorba i život boli ovplyvnené najmä filozofiou Immanuela Kanta. -MM-