a scénický tanečný prejav. V praktickej časti už všetku pozornosť venovali tanečnej oblasti stredný Gemer a naučili sa základné prvky a motívy tancov zo Sirku. Pre zachovanie charakteru a štýlu tancov museli účastníci zmeniť osvojené návyky. Lektor poukázal na rozdiely a spoločné znaky a zdôrazňoval osvojenie si štýlu a charakteru toho-ktorého tanca, resp. tanečnej oblasti. Mladí tanečníci po ťažších začiatkoch veľmi dobre zvládli základné motívy a za hudobného sprievodu súrodencov Hlaváčových si ich aj spoločne zatancovali.
M. Ferenczová
{gallery}kultura/folklor/podmo/2011{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 11 október 2011 13:49
Folkloristi z Gemera sa v Dobšinej podúčali základným prvkom a motívom tancov zo Sirku Doporučený
Napísal(a) M. Ferenczová
V sobotu 8. októbra 2011 sa v Kultúrnom dome v Dobšinej stretli prevažne mladí folkloristi, tanečníci, aby sa priučili a osvojili si charakter ďalšej tanečnej oblasti Gemera. Takmer dvadsať účastníkov viedol známy choreograf a tanečník Ing. Ladislav Bačinský z Košíc, ktorý robil v našom okrese (dnes aj revúckom) etnografické výskumy. V úvode ich oboznámil s rozdelením podľa tanečných oblastí a potom sa konkrétnejšie venoval regiónu Gemer. Zostrih starších filmových dokumentov zo súťaží a prehliadok, na ktorých sú zaznamenané tanečné čísla a programy z Gemera a v neposlednom rade aj časť zo vzácneho dokumentu Karela Plicku Zem spieva, poskytol pohľad na autentický
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-