Z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote mi poslali plán výstav na mesiac január 2011. Z neho vyplývajú nasledujúce prezentácie: SLOVERIGE - 9. december 2010 – 25. február 2011 - SLOVERIGE je výstavný projekt, ktorý predstavuje súčasnú slovenskú (SLOVENSKO) a švédsku (SVERIGE) remeselnú výrobu vychádzajúcu z tradičných techník a vzorov, ako aj samotnú tradíciu reprezentovanú múzejnými exponátmi. Výstava je originálna a objavná práve vo svojej konfrontačnej rovine dvoch kultúrne odlišných a predsa blízkych krajín. Presvedčí nás o tom, že aj keď sme každý iní, predsa sme si podobní. Uvidíte starostlivo vybrané diela spĺňajúce vysoké remeselné a estetickékritéria. Leitmotívom projektu SLOVERIGE je rodinka drevených koníkov. Modré a biele švédske koníky bok po boku – každý je iný a predsa sú podobné. Táto rodinka najlepšie vystihuje myšlienku našej spolupráce.
Pastierstvo v Gemeri - Malohonte - 19. november 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Pastierstvo v Gemeri-Malohonte“ prezentuje prostredníctvom zbierkových predmetov múzea, fotografického a textového materiálu pastierstvo ako spôsob obživy v podhorských aj nížinných oblastiach regiónu Gemer - Malohont. Prostredníctvom prezentácie viacerých typov dreveného pastierskeho riadu, ale i pastierskeho hudobného a zvukového inštrumentára, dokumentuje spôsob života pastierov, ich kultúru, zvyky a tradície, ale aj odlišnosti v závislosti na rozdielnych geografických podmienkach regiónu. Ambíciou výstavy je identifikovať tiež, v čom spočíva osobitosť fenoménu pastierskej kultúry a pastierstva, ktorému sa v minulosti tradične venovala len veľmi malá časť spoločnosti, a ktoré má napriek tomu výrazne väčší priestor v celku tradičnej ľudovej kultúre.
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu - 4. máj 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome 19. a 20. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Mapuje jej verejnú správu tak zo župného, ako i mestského hľadiska, poukazuje na industrializačný a modernizačný proces vývoja na pozadí dualistického Rakúsko-Uhorska. Poukazuje na nové dimenzie v spoločenskom, hospodárskom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote malomesta Rimavská Sobota, ktoré priniesol rok 1867. Výstava je zároveň spomienkou na ľudí, ktorí celý život húževnato pracovali pre posilnenie a povýšenie tohto malomesta na kultúrne centrum regiónu.
Predmet mesiaca – JANUÁR 2011 - Drobnosti z archívu múzea - V mesiaci január 2011 návštevníkom sprostredkujeme niekoľko zaujímavých ukážok z bohatého archívu múzea. Ich výber zohľadňuje pestrosť zastúpenia rôznych dokumentov a tlačovín v tomto archíve. Archívny fond múzea tvoria predovšetkým listiny, dokumenty a tlačoviny z druhej polovice 19. storočia a hlavne 20. storočia, dokumentujúce okrem vlastnej histórie múzea, dejiny mesta Rimavská Sobota a regiónu Gemer-Malohont.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte - Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia... Expozícia bola zrealizovaná v spolupráci Gemersko-malohontského múzea, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Zväzu protifašistických bojovníkov Slovenska.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca január, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-