Hlavným aktérom filmu bol Tomáš Gonos z Rožňavského Bystrého. Ďalšími účinkujúcimi boli Milan Birka, Zuzana Birková, Ľubica Birková a Lukáš Koltáš. Ostatné menšie, vedľajšie úlohy hrali občania z Rakovnice.
Väčšina filmu sa tvorila v obci Rakovnica. Zábery sú aj z blízkeho okolia, z Lubeníka. Tvorcovia filmu boli: námet, scenár, réžia Roman Fábian, kamera Ivo Miko, Martin Čech, zvuk Juraj Baláž, strih Peter Harum, produkcia Janko Melikant, hudba David Kollar a Peter Katina. Dielo vzniklo za podpory Slovak audiovisual fondu a VŠMU Bratislava. Konzultantmi R. Fábiana boli Prof. Stanislav Párnický a Pavol Fábian.
Na castingu sa zúčastnilo viac ako sto ľudí. O tom, že výber bol úspešný, adekvátny, svedčí aj jeho obsadenie. Už pri prvej návšteve obce si Roman Fábian získal srdcia občanov. Cítil sa tu ako doma. Všetci ho prijali s otvorenou náručou. Hlavným dôvodom bol fakt, že je to náš rodák. Detský vek prežil s otcom Milanom a matkou Emíliou v obci dovtedy, kým sa neodsťahovali. Spomienky na obec, rovesníkov, rodinu i ostatných občanov boli také silné, že ho inšpirovali k tvorbe filmu, ktorý by s rodnou obcou súvisel. Vzhľadom k baníctvu, ktoré v obci dominovalo a koncom 80-tych rokov minulého storočia zaniklo, spojil obec so starým remeslom a mladou generáciou.
O čom film pojednáva? Je to príbeh osemnásťročného chlapca, ktorý si hľadá svoje miesto v súčasnom, dnešnom živote. Hlavou mu víria myšlienky, nápady, čo a kde by rád robil. Stavia si mladícky nerozvážne, až nereálne „vzdušné zámky“. Jeho predstavy v ťažko skúšanom kraji bez reálnej perspektívy sa postupne rúcajú. Skúša to, i ono.
Odozva je minimálna, alebo žiadna. Pri hľadaní a skúšaní toho, čo by chcel, má podporu zo strany frajerky, ktorú hrá Zuzana Birková. Aj keď ho má rada vidí, že to čo robí nemá perspektívu. Aj jeho najlepší kamarát, priateľ, v podaní Lukáša Koltáša, sa snaží mu pomôcť. Nedarí sa mu to, lebo Tomáš má svoju víziu a snaží si ju naplniť. Lenže. A tu je to „lenže“. Život je o niečom inom. Ten mu dáva na vedomie, že tadiaľ cesta nevedie.
Osemnásťročnému synovi zasahuje do života otec v podaní Milana Birku. Pracuje, dá sa povedať v poslednej prosperujúcej bani – v Lubeníku. Ponúka mu prácu v bani. Po prvej skúsenosti, pobyte v bani, chlapec, mladík kapituluje a o práci v bani nechce ani počuť. Otec, hrdý na starodávne baníctvo, v ktorom trávi celý život, v rozčúlení vyháňa syna z domu.
Situácia sa až natoľko komplikuje, že jeho frajerka odišla pracovať do Prahy, najlepší kamarát do Mladej Boleslavi. A on? Odchádza z domu na jedinom majetku, ktorý bol jeho – motorke.... Otvorený koniec filmu naznačuje: „Ak chceš žiť, prežiť, treba ísť za prácou tam, kde je, a to nielen mimo rodnú obec, ale i štát. Hranice máš otvorené.“ Alebo? Či?
Jednotlivé scény boli temer absolútne realistické, pravdivé, skutočné. Vystihovali to, čo v živote i v obci existuje, praktizuje sa.
Informácie, deje, skutočnosti, prejavy i používanie vulgárnych slov, vzťahy dokreslili súčasné tendencie. Konfrontácia generácií, ich temer nezlučiteľné názory, postoje, myšlienkové pochody ukázali prežívanie mnohých rodín osemnásťročných mladíkov, slečien. Nadmerné očakávania bez možnosti realizácie zmetú mladú generáciu. Ich pripravenosť do života je nedostatočná, chabá.
Film apeluje na všetkých divákov, aby sa zamysleli nad tým, čo je prioritné a nepodstatné. Prax ukazuje, že veľký výber na malom teritóriu nie je. Treba uvažovať v širších súvislostiach.
Výber adeptov na film bol znamenitý. Okrem Lukáša Koltáša, ktorý už má skúsenosti z herectva, všetci ostatní boli začiatočníci. I napriek tomu to zvládli bravúrne.
Film nadchol všetkých divákov. Niektorí prišli preto, aby sa tam videli. Iní boli zvedaví na dielo, jeho tému, spracovanie, dej, obsah. Všetci si našli to, čo chceli, a preto bola všeobecná spokojnosť. A nakoniec bol to prvý hraný film v histórii obce o nás, aj pre nás.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/film/banik{/gallery}
{jcomments on}