Aby boli tieto základné podmienky dodržané, mal by sa pred inštaláciou obsah týchto náučných informácií preveriť pracovníkmi, ktorým je táto problematika známa a majú k danej téme zodpovedajúce znalosti. Táto požiadavka by mala byť formulovaná v každej uzavretej zmluve, ktorú mesto alebo obec uzavrie so zhotoviteľom náučného chodníka (ideálne by bolo už konkrétne uviesť odborného garanta). Vždy musí byť na zreteli, že je to viacjazyčný náučný dokument, ktorý prezentujeme nielen návštevníkom zo Slovenska.Pokiaľ by inštitúcie, ktoré finančnú dotáciu prideľujú mali problém s určeným garanta je tu, podľa môjho názoru, jednoduché riešenie. Založené je dobrovoľné verejnoprospešné združenie a to: „Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska“, v ktorom je súčasne už 25 spolkov so sídlami v tradičných banských revíroch. Stačilo by každému víťazovi predloženého projektu poslať adresár týchto spolkov, v ktorých sú odborníci v danej problematike (ZBSAC Slovenska vydalo v svojom časopise MONTANREVUE adresár spolkov aj s kontaktnými údajmi so stavom k 1.5.2012). Takto by zhotoviteľ bol zaviazaný dokumentáciu dať do konečnej formy len po odbornom odsúhlasení.
Nie vždy je tomu tak. Konštrukčná a estetická úroveň náučných tabúľ môže byť veľmi dobrá, ale podstata je v prezentovaných údajoch, ktoré majú a musia čo najobjektívnejšie spĺňať vyššie uvedené kritéria odbornosti. Niekedy sú však prezentované s gramatickými chybami, nesprávnymi a historicky nepodloženými údajmi. Čítajú ich a oboznamujú sa s nimi návštevníci, ktorí nemajú a nemôžu mať znalosti o tejto činnosti, čiže zákonite uveria všetkému (okrem gramatických a iných podobných chýb), čo je tam uvedené.
Nemalo by sa zabudnúť, že prezentácia na náučných chodníkoch dokumentuje i našu geologickú, banskú a hutnícku profesiu, ktorá patrí v Európe medzi najvyspelejšie. Tomuto musí zodpovedať hlavne odborná úroveň obsahu tabúľ. Nemalo by sa dovoliť, aby takáto prezentácia, ako i podobné vydávané tlačené materiály vychádzali bez garancie a odborných rád znalých pracovníkov a aby ich spracúvali ľudia, ktorí v tejto vysoko špecializovanej problematike nepracovali, a teda nemôžu mať príslušné znalosti. Na náučných tabuliach prezentujeme návštevníkom formou rôznych historických, ale i aktuálnych dokumentov, našu v karpatskom regióne výnimočnosť v geologickej, ťažobno – banskej a hutníckej činnosti, ktorá v minulých storočiach patrila v Európe medzi najvyspelejšie.Príslušné inštitúcie (a na tento účel zriadené mnohočlenné komisie), ktoré finančné prostriedky poskytujú, žiaľ z nepochopiteľných dôvodov, nevytvorili systém, ktorý by zaväzoval zhotoviteľa, aby to, čo je prezentované na tabuliach bolo podrobené oponentúre. Tabule sa inštalujú, práce sú zhotoviteľom vyfakturované a všetko je v poriadku? Následná kritika obsahu, už oficiálne inštalovaných tabúľ, nie je potom prijatá konštruktívne a príčiny sa hľadajú úplne inde, ktoré s obsahom tabúľ nemajú nič spoločné. Nevie sa pochopiť, že dokázateľné chyby sú jednoducho chyby a tieto je nutné v maximálnej miere obmedziť. Ku konečnému obsahu tabúľ a k ich vyhotoveniu by sa malo pristúpiť len po vzájomnej dohode autorov a garanta.
RNDr. Ondrej Rozložník, geológ
{jcomments on}

































__________________________________________________
V súčasnosti sa na rôznych miestach Slovenska, kde v minulosti bola vykonávaná banská činnosť, inštalujú náučné tabule s náučným obsahom o tejto činnosti, s informáciami o geologicko-ložiskových pomeroch, ťažbe nerastných surovín, ich následným hutníckym spracovaním a celkovým historickým vývojom v danom regióne. Majú slúžiť na oboznámenie širokej verejnosti o tejto činnosti, ktorá tu nemalou mierou ovplyvnila technický, ale i kultúrny život.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-