V dňoch 22. – 24. júna 2012 sa v Klenovci uskutoční 34. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností, známych aj ako Klenovská rontouka. Program slávností sa začína pozývačkami po regióne v mestách Tisovec a Hnúšťa. V obci Teplý Vrch sa uskutoční jedno zo sprievodných podujatí v rámci projektu MAS Malohont pod názvom Kroje našich krajov. Ostatný program bude prebiehať na Námestí Karola Salvu, vo dvoroch, ktorých bude tento rok 13, tiež na Amfiteátri a v Kultúrnom dome v Klenovci. Na slávnostiach sa budú prezentovať domáce folklórne súbory Vepor, Zornička a Mladosť z Klenovca a hosťujúce súbory zďaleka aj zblízka.V sobotu uvedie Folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice program 50 rokov Mladosti. Folklórne súbory Vršatec z Dubnice nad Váhom, Rimavan z Rimavskej Soboty a Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte si v programe Čas žitia – čas bytia zaspomínajú na Mikuláša Senku. Ľudová hudba Hronsečania z Hronseku zahrá Pod Lipami a večer vyvrcholí vystúpením Folklórneho súboru Železiar z Košíc v programe Vichodňarom na dzeku, druhim pre pocechu. Na Klenovskej rontouke privítame zahraničné folklórne súbory Šafárik zo Srbska, Rusava a Hanačka z Českej republiky a Folklórny súbor USKUDAR z Turecka.
Vystúpia tiež účastníci medzinárodnej tanečnej dielne v programe Mladí tanečníci a ďalší sólisti speváci a inštrumentalisti v rámci programov v jednotlivých dvoroch. V rámci podujatia sú pre návštevníkov pripravené aj súťaže, prehliadky a zaujímavé sprievodné podujatia, ako napríklad komorný program Roztratené zrnká, Remeselná škola, Škola spevu, Škola tanca; výstavy Remeslá Gemera-Malohontu a Od ľanu po plátno; tiež workshop pod názvom Využitie tradičných remesiel ako návrat k prírode a burza národopisnej literatúry. Súťažiť sa bude o Klenovecký syrec, vo varení baranieho gulášu a v jánošíkovských disciplínach o starostkin dukát. Uskutočnia sa tiež tradičné prehliadky heligonkárov a súťaž ľudových hudieb Drótova nôta. Počas celého trvania slávností bude prebiehať jarmok remesiel.
Podujatie sa končí v nedeľu Službami Božími v Kostole ECAV a programom Ľudová pieseň v kresťanskej kultúre v podaní Folklórnej skupiny Šajava z Kráľa.
(Zdroj: Naše regionálne noviny)
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2012
{gallery}folklor/klenovec/ront/12{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-