Náš najznámejší súčasný gemerský básnik Ondrej Nagaj pri písaní jednej svojej básne iste netušil, že raz sa dostane i do uší poslucháčov Klenovskej rontouky. A stalo sa tak aj pri otvorení jej 37. ročníka, pre ktorý boli určené tri dni - od 26. do 28. júna 2015. Spomenula ju aj pani Stanislava Zvarová, ktorá každoročne patrí k jej neodmysliteľným organizátorom, keď o nej napísala: "Úryvok z básne Ondreja Nagaja ma stále fascinuje, vyjadruje úctu k svojim predkom, k svojmu rodisku. Preto aspoň časť z nej a prostredníctvom autorovho vyznania chcem šíriť tieto krásne slová poeta, aby sme sa zamysleli nad tým čarovným a jedinečným rodiskom a miestom, v ktorom žijeme." starými múrmi rodičovských domov.
Náš Gemer sa takto znovu "vyrichtoval" do krásnych ľudových krojov, aby spevom a hudbou upriamil pozornosť najprv na Klenovec a potom aj na iné miesta slávností tohto regiónu. Aj preto obec pod Klenovskými lazmi privítala na tohtoročných slávnostiach najkrajšie i najlepšie z toho, čo tomuto regiónu prislúcha. A to už od detských rokov strávených v súboroch Hájik a Rimavček z Rimavskej Soboty, Mladosť a Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej.
Návštevníci Klenovca už od piatku mohli vidieť folkloristov zo Slovenska i zahraničia, počuť a spoločne si zaspievať tradičné ľudové piesne, ochutnať domáce špeciality z okolitých dvorov, či potešiť svojich blízkych malým darčekom z jarmoka. Vďaka vernisáži sa návštevníci dozvedeli viac tiež o majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, ktorý bol jediným výrobcom kyjatických hračiek. K ojedinelému prežívaniu folklóru v Klenovci prispeli aj jarmočníci, ktorí ponúkali väčšinou svoje ručne robené výrobky.
Zvedaví sme boli aj na to, ako dopadne vyhlásený pokus o slovenský rekord v tancovaní tradičného klenovského tanca Rontouka. Pokus sa vydaril - rekord vytvorili. Tancovalo celé námestie Karola Salvu, keď sa do tanca prihlásilo 130 párov, ktoré sa prvýkrát takto zapísali do Slovenskej knihy rekordov.
Všetko išlo teda tak, ako si organizátori priali a návštevníci želali. Už v prvý deň potešil účastníkov festivalu Folklórny súbor Magura z Kežmarku v hodinovom večernom programe Kjeby tu byl Sabala. Sobota bola najbohatšia na súbory i jednotlivcov, ktorí prišli potešiť Klenovskú rontouku a jej účastníkov. K slovu sa dostali i naše folklórne skupiny zo stredného i horného Gemera, ktoré reprezentovali FSk spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, MSS Húžva z Mokrej Lúky, FSk Stromíš z Vlachova a FSk Revúška z Revúčky.
Viac toho stihol zachytiť prostredníctvom objektívu fotoaparátu náš priateľ Peter Poboček z Revúcej, ktorý Klenovskej rontouke venoval celý svoj voľný čas. Aj keď potom musel na niekoľko dní využiť zdravotnú pomoc, poskytol stránke Maj Gemer všetko najlepšie čo v Klenovci uvidel a zachytil. Vyše 180 jeho záberov je pripojených v našej galérii len pre Vás.
MG - od
Foto: Peter Poboček
[cincopa A4FAyssCkmIu]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-