Už 8. ročník Slávnosti ruží sa 6. 7. júna 2015 uskutoční o záchranu mauzólea Chotekovcov – jedinečnej stavby architektúry z konca 19. storočia na Slovensku v areáli kaštieľa, kde je ako posledná žijúca príslušníčka rodu v Dolnej Krupej pochovaná aj „Ružová grófka“.
Na Slávnosti ruží 2015 budú predstavené historické odrody, ktoré kvitli aj v ružovej záhrade v Dolnej Krupej. Prvá a vzácna ruža Rosengräfin Marie Henriette (Ružová grófka Mária Henrieta) – ktorá je výsledkom šľachtiteľského úsilia nemeckej firmy Kordes – v sebe spája tri najcennejšie vlastnosti ruží: zdravé listy, krásu kvetov a intenzitu vône. Je o to cennejšia, že je len tretou novinkou v poradí skupiny voňavých ruží – pomenovaných ako Parfuma. Kvet s menom grófky mal svetovú premiéru na Slávnosti ruží už v roku 2013 a tento rok ho návštevníci budú môcť obdivovať rozkvitnutý na záhone novovznikajúceho rozária. Odroda je pre záujemcov pripravená aj na predaj v kvetinovom stánku.
Z ďalších druhov budú pre návštevníkov počas dvoch dní vystavené ruže Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Rosa Klubu Zvolen, Slovenskej ružiarskej spoločnosti Pridunajsko, Botanickej záhrady Bratislava, Arboréta Borová Hora pri Zvolene a obyvateľov a pestovateľov ruží z obce Dolná Krupá.
V hudobnom programe Hudba ruží bude mať premiéru Sonáta pre komorný a sláčikový orchester a klavír autora skladby Romana Galvánka, v interpretácii absolventov ZUŠ J. Kresánka z Bratislavy. Verejnosti sa predstavia aj hudobné skupiny: Krupanské zvony, Súbor renesančnej hudby, Folklórna skupina Karpatskí valaškári z Dolnej Krupej pod vedením Jozefa Slobodu s piesňami prezentujúcimi autentický folklór malokarpatského regiónu, Folklórna skupina Dolnoorešanka z Dolných Orešan, Rocková skupina ADEPT z Malženíc, Folklórna skupina Mazúrovci z Košolnej.
V priestoroch kaštieľa SNM-Hudobného múzea a v jeho areáli si návštevníci môžu prezrieť stále expozície a výstavy: Karol Elbert – skromný lyrik swingu, Eugen Suchoň – obrazová galéria, Trinástu komnatu Márie Henriety Chotekovej, Kaštieľ Dolná Krupá a jeho sedem divov, Pamätnú izbu rodiny Albrechtovcov a Pamätník Ludviga van Beethovena. Na miestach posledného odpočinku Chotekovcov v mauzóleu si účastníci slávnosti pietnou spomienkou uctia pamiatku grófky Márie Henriety.
V sobotu 6. júna od 13.00 do 18.00 bude voľný vstup aj do medovinárstva Apimed v blízkosti kaštieľa, s jedinečnou príležitosťou nahliadnuť do priestorov, kde sa vyrába medovina a možnosťou ochutnať 8 druhov tohto nápoja.
Termín a miesto konania
6. – 7. júna 2015, Kaštieľ v Dolnej Krupej
Organizátori podujatia
SNM-Hudobné múzeum a Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej
Vystavovatelia
Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej. Sloven¬ská národná ružiarska spoločnosť, Rosa Klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť Pridunajsko, Stredná záhradnícka škola Piešťany, Botanická záhrada Bratislava, Tvorsad Trnava; Arborétum Borová Hora, Arborétum Mlyňany, obyvatelia a pestovatelia ruží z obce Dolná Krupá.
Podujatie finančne podporili
Ministerstvo kultúry SR, Hudobný fond, OZ Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Choteko¬vej, Trnavský samosprávny kraj - predseda Ing. Tibor Mikuš, Apimed Dolná Krupá
Partneri podujatia
generálny partner SNM: Poštová banka, a.s., mediálny partner SNM: TA SR, OZ Korompa, Zámek Veltrusy, SOŠ Rakovice, SOŠZ Piešťany, Obec Dolná Krupá, Národný Trust – Víkend otvorených parkov a záhrad
Podrobný program Slávnosti ruží 2015
na www.snm.sk, facebook – Slovenská národná ružiarska spoločnosť
Zuzana Vášáryová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-